Ako sa vlaňajšie nešťastie podpísalo na príprave ďalšej Pohody?
Nešťastie je súčasťou našej histórie, zostáva v každom členovi nášho tímu. Sme citliví ľudia, máme radi našu prácu a našich návštevníkov. Je nám ľúto, že festival, ktorý má prinášať radosť, priniesol v minulom roku mnohým ľuďom žiaľ. Robíme maximum pre to, aby bola Pohoda každý rok bezpečnejšia, lepšia a krajšia.
Čo sa vlastne udialo za ten rok?
Na začiatku sme sa venovali najmä riešeniu následkov nešťastia. Keď sme sa rozhodli pokračovať, venovali sme všetko úsilie tomu, aby bol festival čo najlepší po všetkých stránkach. Aj bezpečnosť festivalov v Európe sa posúva neuveriteľne dopredu, pribúdajú technické novinky, špecialisti. Vo Veľkej Británii je dokonca vysokoškolský odbor pre túto oblasť. S plným vedomím tragédie, ktorá sa stala minulý rok, si trúfam povedať, že Pohoda bola a je bezpečným miestom. Riziká minimalizujeme na najvyššiu možnú mieru. Prácu kontrolujú dva nezávislé externé tímy. Kontrolujú materiály k stavbám, postup, súlad s dokumentáciou. Sú tu ľudia z Ústavu súdneho inžinierstva zo Žiliny a pracovníci firmy Neo Domus.
Ste pripravení na to, že búrka príde aj tento rok?
Búrok sme zažili v histórii veľa, ohrozenie znamená najmä vietor. Naším partnerom sa stal Slovenský hydrometeorologický ústav, jeho pracovníci budú priamo na letisku. Budeme mať pravidelné brífingy, budeme informovaní aj o fenoménoch, ktoré vznikajú náhle, trikrát denne budeme aktualizovať informácie o počasí na našej web stránke. Posilnili sme bezpečnostné tímy, počet záchranárov. Pre prípad mimoriadnej udalosti máme pripravené tri evakuačné centrá, v pohotovosti bude hangár aj športová hala, zvláštne centrum pre rodiny s deťmi a vozičkárov.
Vlani po nešťastí takmer nefungovala komunikácia. Nezopakuje sa to?
Organizátori a záchranári budú mať vlastný komunikačný systém, nezávislý od siete mobilných operátorov. Partner zaradil čísla pre núdzovú infolinku a interné telefóny do prioritného režimu. Minulý rok nezlyhal náš systém, ale komunikačný systém medzi sanitkami a krajským operačným strediskom, bol totiž postavený práve na GSM signáli určenom pre mobilné telefóny. Keď všetci telefonovali, došlo k preťaženiu.
Bude aj tento rok veľkokapacitný tanečný stan?
Áno, bude unikátny a bezpečný od britskej firmy s veľkými skúsenosťami. Stavajú ho ľudia priamo z dodávateľskej firmy. Komunikujeme s nimi o celej príprave, sú veľmi ústretoví. Vlani nebol problémom stan, zlyhal ľudský faktor.
Pohoda sa začne už vo štvrtok. Cítite pred ňou obavy?
Nechcem nič zakríknuť. Robíme všetko preto, aby sme sa nemuseli ničoho báť. Rozhodnutie pokračovať vo festivale sa rodilo dlho. Rozhodli sme sa, až keď sme si všetci boli schopní povedať, že sme vlani nespravili nijakú chybu. Človek v takých situáciách hľadá chybu v sebe a v okolí, či v mene únavy alebo rutiny niečo nepodcenil. Nechcem, aby to vyznelo arogantne alebo rúhačsky, ale som presvedčený, že sme nepochybili. Máme k podujatiu zdravý rešpekt vyplývajúci zo zodpovednosti, nie strach. Strach by nás mohol v dôležitých chvíľach paralyzovať.
Radili ste sa v zahraničí?
Stretli sme sa s ľuďmi z festivalu z dánskeho Roskilde, ktorí mali veľkú tragédiu v roku 2000 – zomrelo 9 mladých ľudí. S nimi sme dlho preberali, ako robiť festival rok po. Človek zodpovedný za bezpečnosť z tohto unikátneho festivalu príde na debatu o bezpečnosti festivalov. Šéfuje bezpečnosti v rámci združenia hudobných festivalov v Európe.
Počet návštevníkov je obmedzený na 30-tisíc ľudí. Prečo?
Prvý raz som o obmedzení kapacity uvažoval v roku 2007. Je to dôležité rozhodnutie vzhľadom na priestor letiska, kapacitu parkoviska, stanových táborov. Sústredíme sa skôr na zlepšenie služieb. Počet návštevníkov je posledné roky okolo 30-tisíc. Rýchlo rastie naplnenosť stanových táborov, čo je pre nás pozitívny signál. Ľudia predtým na noc odchádzali, teraz zostávajú dokonca aj s malými deťmi.
Viete, čo je s tými 40 ľuďmi, čo boli zranení vlani v stane?
O mnohých viem. Naše aktivity boli smerované v tom najčistejšom zmysle slova, nepatria podľa mňa do médií.
Nemali ste po tragédii strach, že skončíte vo väzení?
Nie, v nás sa miešalo strašne veľa pocitov, bezmocnosť, ľútosť, neskôr zmiešané s hnevom. Určite nikto z nás neriešil samoohrozenie. Viem, ako narábame s prípravou festivalu od začiatku, mal som svedomie v poriadku.
Spadnutý stan majiteľ takmer odniesol z areálu pár hodín po nešťastí. Zanedbala niečo polícia?
Nerád by som to hodnotil, je to stále aktuálna vec. Intuícia nám hovorila, že zaistenie spadnutého stanu je dôležité. Vo vzduchu visela otázka, prečo sa to stalo, v hre bol nepredvídateľný poveternostný jav. Stan mal však predpovedané počasie zvládnuť. Potrebovali sme mať istotu, že to posúdi niekto z vonkajšieho nezávislého prostredia. Preto sme požiadali súd o zadržanie stanu a vykonanie expertízy. Súd oslovil Ústav súdneho inžinierstva.
Nemala odborný posudok riešiť polícia?
Polícia mala na mieste súdneho znalca, boli sme prekvapení, že skončili vyšetrovanie zvyškov stanu pár hodín po nehode. Pre istotu sme dali priestor oplotiť a strážiť. Vedeli sme, že ak stan odvezú, už by zrejme nikto nikdy nedokázal, čo zapríčinilo kolaps.
Koľko ste vlani prerobili?
Čísla ešte nie sú uzavreté ani podstatné. Asi 2-tisíc ľudí žiadalo vrátiť vstupné. Festival je ekonomický kolos, ale nie je to biznis v pravom zmysle slova. Pohoda je v dlhoch z minulosti, a to sa rieši cez peniaze partnerov, do dvoch rokov by z nich mohla vyjsť.
Festival sa skončil predčasne, dalo sa s tými, čo nevystúpili, debatovať o znížení honorárov?
Zahraničným umelcom sme povinní platiť aj v takomto prípade. Urobili sme to, a nevyjednávali. Chceme mať čistý kredit. Roky sme naprávali hroznú povesť o slovenských organizátoroch koncertov a nechceme výsledky nášho snaženia zničiť. Slovenské kapely uvažovali, že vrátia časť honoráru.
Veľké firmy, ktoré dávajú do festivale peniaze, neodskočili?
Nie, a to bol veľmi pozitívny impulz. Partneri povedali, že pokračujú s Pohodou aj tento rok. Máme korektné vzťahy, nechodíme spolu na pivo, ale je to takmer priateľský vzťah. Zmenil sa len jeden partner, ale to nesúviselo s tragédiou.
Vstupenka tento rok zdražela na 60 eur, otvára sa tak večná debata, či za tie peniaze by nemali ľudia dostať mimoriadnu hviezdu?
Lístok na festival stojí od 33 eur a mimoriadne hviezdy máme. Program bude aj tento rok pestrý, až 195 produkcií, teda koncertov, workshopov, debát, divadiel a podobne. Otázka výšky vstupného je nekonečný boj. Ľudia nás tlačia do čo najväčších mien a súčasne chcú lacné lístky. Britský Glastonbury má 200-tisícovú návštevnosť a lístok stojí cez 200 libier. Pri zahraničných kapelách je honorár aj cez stotisíc eur. Pri slovenských je to rádovo menej. Sme na náš program hrdí, je podľa mňa najsilnejší a najkrajší v histórii.
Veľa ráz ste povedali, že festival nepredáte. Platí to stále?
Kamarát Mário Gešvantner ma raz podpichoval, či by som nepredal Pohodu napríklad za ponuku miliardu eur. Z tých peňazí by som mohol robiť 20 festivalov po celom Slovensku To je samozrejme lákavé, ale ani tak by som do toho nešiel. Dostal som ponuku predať festival a povedal som nie. Pretože je pre mňa cenná sloboda pri tvorbe festivalu.
Čo to znamená?
Keď sa rozhodnem dať napríklad aj menšiu kapelu na hlavnú scénu, tak to urobím. Partner by to mohol považovať za nezmysel. Druhý dôvod je pestrosť a sloboda. Každá aktivita stojí peniaze. Ekonomické hľadisko by niektoré kapely či aktivity automaticky vylučovalo. Každoročne chceme festival pestrofarebnejší a dokonalejší, zaraďujeme aj veľmi drahé, ktoré neprinesú festivalu ani jedného návštevníka navyše, na mieste však bývajú ozdobou festivalu. Festival má charakter, povesť a atmosféru len vďaka týmto rozhodnutiam. A v konečnom dôsledku aj takú ekonomickú silu.
Kedysi ste uviedli, že Jana Kirschner na Pohode nebude a dnes to je inak, prečo?
Ale to sa zmenilo vďaka samotnej Jane. Robí výbornú muziku, zmenila tvorbu a spoznal som ju. Priznávam, že občas zohrajú svoje aj predsudky.
Akú najväčšiu chybu ste urobili za 14 rokov Pohody?
Teraz už môžeme za chybu označiť výber firmy, ktorá vlani postavila stan. Aj keď nič nenasvedčovalo takému obrovskému zlyhaniu.
A v dramaturgii?
Chybou bolo napríklad pozvanie skupiny Ska P, ktorá počas koncertu vykrikovala viva terorismo. Dozvedel som sa to až po festivale, inak by som ich vypol. Kapelám texty nekontrolujeme. Keď niekto kričí z pódia viva revolución, fajn. Ale sú veci za hranicou slušnosti a ľudskosti, tie na festivale nechcem. Mnohí to nechápu, ale podobne, ako nechcem skupiny ako Ska P, nechcem napríklad skinhedské kapely.
Ste skúsený vyjednávač pri získavaní kapiel?
Už zrejme hej, upokojil som sa. Na začiatku som prejavoval príliš veľa emócií, keď sa niekoho nepodarilo získať. Viem, že dobrej hudby je veľa, vždy sa dá niečo vybrať. Agenti nás už poznajú, ale aj tak je to zložité. Na Slovensku neexistuje niečo, ako je trhová sila kapely.
Znamená to, že Pohoda dostane kapelu lacnejšie?
Občas áno, občas nie. To má veľa súvislostí a nie je to klasický biznis. Ak ide kapela hrať do regiónu, tak sa pozrie, koľko tam predá cédečiek, a preto sa napríklad rozhodne pre veľké Nemecko. V takom prípade sa môžeme snažiť, koľko chceme. Výnimočne sú kapely ako Stereo MCs, ktoré vyslovene chceli hrať v strednej a východnej Európe a prispôsobili aj ceny. Našťastie po rokoch ma agenti už poznajú a tak dostaneme občas darček, dobrú kapelu za nižší honorár. Ale to je raz za dva roky.
V roku 2006 ste tvrdili, že Pohoda uživí celý rok len jedného človeka, už je to viac?
Agentúra Pohoda má 7 zamestnancov, pretože pre prípravu niektorých vecí je dobre, keď sa tým ľudia zaoberajú nepretržite celý rok. Asi nebude nikdy porovnateľná s festivalom Sziget v Budapešti, ktorý má 50 stálych ľudí, alebo s Roskilde, kde je ich 200. Veľmi si však želám, aby zostali v tíme viacerí, ktorí robia festival teraz. Je fantastické pozorovať ľudí v zahraničí, ktorí stoja za niektorými festivalmi napríklad 30 rokov.
Ste človek s veľmi jasne formulovanými názormi. Známe je napríklad, že odmietate kapely, ako je napríklad IMT Smile. Nie je to podsúvanie vlastného vkusu?
Mám podľa vás zaraďovať do programu veci, ktoré považujem za nevkusné? IMT Smile sa mi nezdá byť zaujímavou skupinou, aj keď Ivan Tásler si ako dôvod vymýšľa môj údajný negatívny názor na východniarov. Nedávam priestor na festivale skupinám, ktoré sa nechajú kúpiť. Nepáči sa mi, keď kapely podliezajú politikom, nepotrebujú to.
Skôr to pôsobí, že problém je, že hrali Ficovi a Smeru. Na festivale nenájdeme nijakú kapelu, ktorá spievala pravicovým stranám?
To neviem… zrejme nie. Nejde o svetonázor kapely. Joan Baezová alebo Patti Smithová spievajú Obamovi a hrali na Pohode, hoci ja by som Obamovi nehral. Vždy hrali demokratom a budú to robiť, aj keď bude neobľúbený. Sú ochotné riskovať priazeň časti fanúšikov v mene podpory niečoho, čo považujú za správne. Nehrajú niekomu len preto, že má práve moc a opája sa ňou. Keby IMT Smile alebo iná kapela dlhodobo podporovali ľavicovú politiku, tak by mi to bolo sympatické a ocenil by som to.
Do akej miery sa má politika miešať s festivalom?
Do rovnakej, ako sa mieša s bežným životom. Žiadnej politickej strane nedávame priestor, nedominuje nijaký názor, máme na festivale ľavičiarov, pravičiarov, liberálov, konzervatívcov. Mnohé kapely podporujú názory, ktoré ja nepovažujem za správne, ale to neriešim, ak to nie je za hranicou slušnosti. Ja Smer, HZDS ani SNS nepovažujem za normálnu politickú stranu. Smer nie je ľavicová strana, je to podľa mňa neštandardné mocenské zoskupenie. Veľmi neštandardne narába s menšinami, jeho silným hoby je vytváranie nepriateľa a obmedzovanie slobody
Silnou stránkou festivalu sú rôzne debaty. Zavoláte aj ľavičiarov?
Mávame ich predsa každý rok. Aj v tomto roku tu bude Daniel Šmihula alebo napríklad Vlado Ondruš. Jeho debaty s Petrom Zajacom v otázke prístupu k ŠtB sú už povestné. Mali sme tu aj Miroslava Lajčáka, ale skôr, ako sa stal ministrom. Fica by som bral do debaty hocikedy. Ale nie ako politika, ktorý má práve moc alebo si robí kampaň.
Prečo vystupovala na festivale Iveta Radičová, kandidátka na prezidenta, tesne pred prezidentskými voľbami?
Iveta Radičová prišla ako návštevník, tak môže prísť ktokoľvek. Nevedel som, že príde. Keď som zistil, že by mohla byť braná ako oficiálny hosť festivalu, tak som to riešil. Povedal som jej, že sa mi to nepáči. Nebol to mnou odobrený scenár. Pozval si ju Václav Havel na pódium a do debaty. V každom prípade platí, že Pohoda nebude slúžiť ani otvoreným, ani skrytým formám politickej agitky.
Dovolili ste ministrovi obrany na pódiu oznámiť zrušenie povinnej vojenskej služby. Dovolíte vystúpiť aj inému politikovi, ktorý mladým schváli napríklad sociálne či iné opatrenie, napríklad vyššiu materskú?
Nie, nedovolím. Vojenská služba je rozhodnutie nad drobnými politickými rozhodnutiami. Bol to obrovský zásah do života mladých mužov, vlastne aj žien, zásadná vec, ktorá sa dotiahla v rámci zmien po roku 1989.
Viete, ako veľmi ovplyvňujete názory mladých účastníkov Pohody?
Festival je od začiatku robený ako priestor pre stretnutie názorov. Je dosť pestrý pre všetkých, ktorí chcú spoznávať či debatovať. Neviem, či festival polepší napríklad nejakého xenofóba. Chceme vytvárať priestor na šírenie tolerancie a komunikácie V tom festival určitú silu má, ale nepreceňujem to.
V Európe je medzi mladými obľúbená ľavicovosť, na Slovensku skôr orientácia doprava, prečo?
To si nemyslím, ide skôr o to, kde je koho vidieť. Na festival chodia určite aj ľudia, čo volia ľavicu. Ja nemám problém chodiť na Glastonbury a s Michaelom Eabisom by som sa názorovo určite nezhodol. Jeho festival, aj to, čo robí, pritom považujem za dokonalé. Raz som nešťastne povedal, že nie sme ľavicový festival, pri vysvetľovaní rozdielu medzi Pohodou a niektorými zahraničnými festivalmi. Neskôr sa to zle vysvetľovalo. Nie sme ani pravicový festival, nevymedzujeme sa. Som rád, že po 14 rokoch funguje Pohoda ako priestor, kde sa ľudia cítia veľmi dobre. A že už so sebou berú aj svoje deti. A že naň chodia dokonca už aj ľudia vo veku môjho otca. Pohoda má byť slobodným stretnutím aj naprieč generáciami.
