Vidieť Ennia Morriconeho, ako diriguje orchester hrajúci hudbu, ktorá v sebe nesie istú monumentálnosť, krásu, ale najmä farbisté emócie od nádeje až po smútok a bolesť, je zážitok.
Obľúbeným režisérom a spolupracovníkom Ennia Morriconeho je Giuseppe Tornatore. Práve hudbou k jeho filmom Najvyššia ponuka (2013), Legenda o pianistovi (1998) a Baaria (2009) otvoril svoj takmer trojhodinový utorkový koncert v priestoroch bratislavskej Slovnaft arény. Program koncertu tvorili dve časti s ôsmimi témami, keď sa taliansky skladateľ vrátil do svojho slávneho westernového obdobia so Sergiom Leonem či k spolupráci s ruským režisérom Michailom Kalatozovom v snímke Červený stan (1969).
Kým zo začiatku sa nechalo publikum unášať atmosférou – chvíľami napínavou, vyostrenou bzučiacimi slákmi, či odľahčenou šantivou zvonkohrou, ktorá znela vo filme H2S (1969), zlom nastal pri preslávenom harmonikovom sóle v pesničke The Man with the Harmonica z filmu Vtedy na Západe (1968). Už prvé tóny si vyslúžili nadšený aplauz a od tejto chvíle publikum tlieskalo podľa chuti bez ohľadu na to, či preruší orchester. Hoci Morricone predviedol skladby z legendárneho westernu aj minulý rok, práve kvíliaca harmonika mala u nás svoju úspešnú premiéru. Neskôr zaznela aj hlavná téma filmu Dobrý, zlý, škaredý (1966) či ikonická The Ecstasy of the Gold so spevom švédsko-talianskej sopranistky Susanny Rigacci.
Ennio Morricone rozhodne nežije zo slávy niekdajších časov. Vo svojich 87 rokoch je veľmi pracovitý a pochválil sa výsledkom poslednej spolupráce s Quentinom Tarantinom k filmu Osem hrozných, ktorý je jeho návratom k westernovej hudbe po štyridsiatich rokoch. „Nedal mi žiadne návrhy, pretože chcel, aby som bol úplne slobodný, a to mi dalo príležitosť skladať v pokoji,“ uviedol Morricone o spolupráci s americkým režisérom. Práve za hudbu k Tarantinovej novinke získal maestro Zlatý glóbus a aj nomináciu na Oscara.
Očakávaným vrcholom večera bola Misia (1986). Maestro spolu s Českým národným symfonickým orchestrom a maďarským Kodályho speváckym zborom sa spojili v obrovskú silu, ktorá dokázala divákom tlmočiť celú spleť pocitov, oslobodiť ich od akýchkoľvek starostí a ukázať im raj v snových predstavách. Pri koncerte Ennia Morriconeho nepotrebujete poznať dej filmov, ktoré obohatil hudbou, ani spomínať na slávne scény. Práve jeho výrazná osobnosť púta absolútnu pozornosť, ako mení noty na emócie a celkom prirodzene si získava srdce publika. Dôkazom toho boli aj neutíchajúce a opakované standing ovation, ktoré prinútili skladateľa, aby sa vrátil na pódium ešte trikrát aj s prídavkami.
