Populárna hudba a symfonické orchestre si neskrížili cesty len nedávno, novú vlnu záujmu zrejme naštartovala Metallica svojím albumom S&M v roku 1999. Zlé jazyky hovoria, že motívom boli obrovské sumy, ktoré skupina dostávala na tantiémach od supertvrdého fínskeho violončelového tria Apocaliptica. Lars Ulrich vraj chcel slávu a, samozrejme, aj peniaze pre seba.
Odvtedy sa už pokúšal o úpravu popových skladieb kadekto, v našich končinách minulý rok vydal Desmod živé CD aj DVD z ich koncertnej „šnúry“ Symphomusiq tour. Sting a Wilson však tvorbou aj nadaním vzbudzujú nádej, že konečne prichádza niekto, kto je schopný využiť výzvu, ktorú pre populárnu hudbu predstavuje hudba symfonická.
Sting pred vyše mesiacom vydal album Symphonicities, ktorý bude na turné promovať. V Prahe zahrá 22. septembra, 4. novembra v Budapešti a deň nato vo Viedni. Nahrávka obsahuje dvanásť piesní od hitov skupiny Police ako Roxanne cez hity zo sólových platní – Englishman in New York jednoducho nemôže chýbať – až po smutnú skladbu zo soundtracku k filmu Návrat do Cold Mountain You Will Be My Ain True Love.
Recenzie na koncerty turné aj na samotný album sú jednohlasne pochvalné. „Symphonicities predstavuje vyváženú zmes poprockových a orchestrálnych plôch sprevádzaných naliehavým, charakteristickým vokálom, podmanivo vyrovnaným, v spodných polohách mužsky hrejivým a v horných zdravo priamym,“ napísal hudobný kritik Martin Hoza pre server rock.cz. „Symphonicities ponúkajú skvelé prerábky hitov Police a sólových hitov. Toto cédečko mohlo poľahky skončiť ako hudobný odpad. Namiesto toho je to poctivé prepracovanie od 58-ročného speváka, ktorý ukazuje, že aj rock môže ešte rásť a pokračovať vo výrečnom bláznení,“ napísal vo svojej recenzii Mark Beech pre mediálnu skupinu Bloomberg.
Koncom roka, presnejšie 6. decembra do Prahy príde šou Genesis Klassic, ktoré prinesie hlavne hitové single z progressrockového obdobia skupiny Genesis. Lídrom projektu je bývalý spevák Genesis Ray Wilson, ktorý spolu s časťou Berlínskeho symfonického súboru zaspieva nielen skladby z rokov 1996 až 1998, keď nahradil Phila Collinsa.
Wilson si trúfa aj na piesne, ktoré spievali jeho predchodcovia Peter Gabriel a Collins. Na koncerte tak zaznejú notoricky známe až kultové hity I Can't Dance, No Son of Mine, Land of Confusion či Jesus he knows me. Charizmatický gitarista a spevák Wilson spolu s nemeckými hudobníkmi vraj dokáže na koncertoch vytvoriť výbornú atmosféru.
