Recenzia: Phil Collins sa vracia do puberty. A spieva mladé soulové hity

Hudobnú kariéru začal v 70. rokoch minulého storočia. Postupne predal 250 miliónov albumov a do životopisu si zapísal prestížne ocenenia Grammy, Zlaté Glóbusy, Oscara i vstup do rokenrolovej siene slávy. A teraz najslávnejší spievajúci bubeník Phil Collins uzatvára svoj muzikantský kruh. Hrubým uzlom na pomyselnom špagáte spája začiatok a koniec kariéry. Novým albumom Going Back, ktorým, ako názov prezrádza, sa vracia späť. Do čias svojej puberty, keď sa nadchol mladým americkým soulom 60. rokov.

24.09.2010 07:00
Phil Collins: Going Back
Phil Collins: Going Back
debata

Collins prichádza s novým albumom, na ktorom v špeciálnej edícii znie až 30 skladieb, po ôsmich rokoch od poslednej sólovej nahrávky. Vtedy sa niekdajší líder skupiny Genesis pobral, ako to sám označil, na hudobný dôchodok. Prestal nahrávať, prestal koncertovať. Ale aj po zdravotných ťažkostiach so sluchom i chrbticou sa rozhodol vrátiť. Aby si splnil chlapčenský sen a aby zaspieval svoje posledné labutie piesne. Symbolicky tie, ktoré ho k hudbe ako mladíka pritiahli, inšpirovali a neskôr sa vryli do jeho tvorby. Collins na novinke vzdáva poctu klasickým hitom vydavateľstva Motown, ktoré vďaka „šéfovi soulu“ Berrymu Gordymu dostalo černošskú hudbu na americkú popovú scénu.

Ako 59-ročný Collins sám povedal, nechcel do legendárnych soulových piesní priniesť nič nové. Skôr túžil, aby zneli tak ako kedysi, keď v ňom vzbudzovali zimomriavky. A to je azda ešte odvážnejšia ambícia, ako odieť klasické hity do nového šatu. Pretože čo i len sa priblížiť k hviezdnemu spevu napríklad Stevieho Wondera je viac než dosť. A hoci možno album Collinsa prirovnať ku karaoke, britský spevák sa s hrdosťou popasoval so slávnymi skladbami skvelých interpretov, ktorí do vienka dostali hlas.

Pravdaže, Collins je britský popový hudobník a nemožno od neho predsa čakať emócie, ktoré do skladieb dokázali vložiť len ich originálni interpreti. Aj preto, že originál je len jeden, aj preto, že Collinsovi na nedeľné raňajky v kostole neservírovali gospely a v krvi nemá rodokmeň černošských predkov, ktorí pri otrockých prácach „potili“ soul i blues. A navyše Collinsov hlas je rozpoznateľný aj na sto honov, ale jeho pečať skladbám na novom albume pristane.

Tí, ktorí na americkom soule 60. rokoch nevyrastali, isto ocenia Collinsove verzie, napríklad aj skladieb slávnych The Temptations Why You Wanna Make Me Blue či Papa Was A Rolling Stone aj Stevieho Wondera Uptight. Navyše hrajú ich aj hudobníci zo skupiny Funk Brother, ktorí sprevádzali hviezdy vydavateľstva Motown. Takže skladby predsa len majú aj po 50 rokoch kúsok z originálu.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Phil Collins: Going Back, Warner Music 2010

debata chyba