Jej život bol rozorvaný od začiatku. Ona mala cit pre umenie, štát Texas, kde sa narodila a vyrastala, už menej. „Na strednej som nijako nezapadala do kolektívu. Čítala som, maľovala som a nemala som nič proti negrom,“ vyznala sa neskôr v jednom rozhovore. Spiatočnícke prostredie ju však nestiahlo, ušla pred ním do Mekky hnutia hippies, do San Francisca.
Okrem mnohých ľudských priateľov si tu vypestovala silný a vlastne doživotný vzťah s bourbonom Southern Comfort, amfetamínmi a neskôr i osudovým heroínom. Kým ju však drogy definitívne zradili, stihla dať dokopy hudobnú kariéru, ktorá ju v rebríčku magazínu Rolling Stones zaradila na 28. miesto medzi najlepšími spevákmi a speváčkami všetkých čias a na 46. miesto medzi všetkými hudobníkmi.
Meno si spravila počas účinkovania s Big Brother and the Holding Company, neskôr hrala s Kozmic Blues Band a Full Tilt Boogie Band. Samozrejme, ako to v tých časoch bývalo zvykom, na pódiu sa stretla s mnohými veľkými menami tej éry. Ľudia po celom svete si ju dodnes pamätajú nielen pre skvelé podanie piesní Summertime, Piece of My Heart či Cry Baby, ale aj pre jej šialený spôsob obliekania, ktorý ju spravil jednou z ikon hippies.
Prelom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bol na jednej strane vrcholom tejto éry, na druhej i jej tragickým skončením. Po megaúspešnom festivale vo Woodstocku nasledovalo fiasko na koncerte na Altamontskej pretekárskej dráhe, kde brutálny zásah ochrankárov z motorkárskeho gangu Hells Angles symbolicky skončil éru kvetín. Koniec časov sexu, drog a rokenrolu však poznačila aj smrť hneď niekoľkých ich najznámejších tvárí.
Čas Janis Joplinovej bol spočítaný začiatkom októbra 1970. Na album Pearl stihla ešte nahrať pieseň Mercedes Benz, v ktorej kritizovala konzumnú spoločnosť i narodeninový odkaz pre Johna Lennona. Na nahrávanie piesne Buried Alive in the Blues už však neprišla. Keď manažér Full Tilt Boogie Band dorazil do hotela, kde bývala, životom tam dýchalo už len pestrofarebne pomaľované Joplinovej porsche stojace na parkovisku.
Muzikanti vytýčili hranicu mladosti a dospelosti
Dvaja sú pár, traja to už môže byť klub. A práve Joplinová bola treťou slávnou postavou rockovej scény, ktorá odišla na vrchole slávy vo veku 27 rokov. Viac ako rok pred ňou zahynul Brian Jones z Rolling Stones, len 16 dní pred ňou slávny gitarista Jimi Hendrix. Klub 27 bol definitívne potvrdený ďalšie leto, keď vo vani v Paríži skonal líder skupiny The Doors Jim Morrison. Samozrejme, tiež ako 27-ročný.
Spojení medzi členmi klubu však bolo viac, ako len rovnaký vek a smrť na vrchole hudobnej kariéry. Jedným bol heroín, ktorému sa nevyhol ani jeden z kvarteta, hoci zrejme len u dvoch bol priamym dôvodom smrti. Spoločným znakom sú aj dohady, či už o príčinách alebo okolnostiach smrti a rôzne konšpiračné teórie. Keďže všetky tieto znaky vykazovala aj smrť istého mládenca o veľa rokov neskôr, Klub 27 sa v roku 1994 rozrástol na kvinteto.
„Už je v tom hlúpom klube, ja som mu predsa hovorila, aby do toho hlúpeho klubu nevstupoval,“ hovorila zúfalá matka Kurta Cobaina krátko po jeho smrti. Na rozdiel od hudobníkov z Klubu 27, ktorí boli na vrchole, keď on len prišiel na svet, si však život zobral dobrovoľne. A načasovanie možno nebolo náhodné, keďže samovražedné reči viedol odmalička, rovnako, ako vyhlásil, že by do Klubu 27 sám rád patril.
Hudobníci teda číslo 27 opriadli kliatbou. „Je to zvláštne číslo,“ povedal Eric Segalstad, autor knihy 27-roční – najväčšia legenda rokenrolu. „Je to ten čas v živote, keď väčšina ľudí prechádza od mladosti k dospelosti.“ Táto hranica, ktorú mnohí akceptujú, sa vytvorila z veľkej časti práve vďaka muzikantom, ktorí ju nikdy neprekročili. Ktorí nikdy nezostarli.
Mick Jagger z Rolling Stones raz dávno povedal, že by bol radšej mŕtvy, ako by mal v štyridsaťpäťke stále spievať I Can´t Get No Satisfaction. Tento rok oslávil 67. narodeniny. A je práve na vypredanom svetovom turné. Napriek dedkovskému veku sa darí aj mnohým ďalším z jeho generácie. Kultový status členov Klubu 27 však nikdy nedosiahnu. Smrť skrátka predáva. Najmä tá predčasná.
