Longital totiž vydal vo vlastnom Slnko Records – ak rátame aj štvoricu albumov pod starým názvom Dlhé diely – už svoj siedmy album. A netreba zabúdať na niekoľko rokov strávených nielen na domácich koncertných pódiách. Keby sme sa na Teraz pozreli najpovrchnejšie, z celej diskografie má najbližšie práve k Výprave.
Nielen preto, že sa o obal postaral opäť priateľ kapely, poľský grafik Pio. Na rozdiel od tematicky i hudobne odľahčenej Glorie je totiž zase o niečo temnejší, čo kapele nesmierne sedí. Môže za to plnší zvuk, ktorý dáva menej priestoru tichu, ale aj väčšie využitie elektroniky a inštrumentálnych plôch, v ktorých dominuje sláčik na Salontayovej gitare. Nástojčivosť aranžmánov tak potláča folkové chvíľky a Šinin spev s nasamplovanými prídavnými zvukmi dostáva veľký spád.
Od prvého momentu otváracej skladby Len letia okolo udrie do uší i zjednodušenie textov. Tie nerozprávajú príbehy, skôr len zachytávajú momenty a obrazy, sú tak akýmsi hudobným nástrojom. Zatiaľ čo Výprava rozprávala o cestách, cestovateľských alebo životných, Gloria bola pozitívnym pohľadom na existenciu, mottom Teraz, ako píše samotná kapela, je „postaviť sa na toto miestu, tu a teraz“.
Teraz ľudí, ktorí Longital poznajú, neprekvapí, no vzhľadom na to, že svojím spôsobom bilancuje všetko, čo sa Šina a Daniel za dekádu na scéne naučili, to nikomu nemôže prekážať. Ak totiž Longital svoju líniu nepretrhne, budeme aj ďalšie jesene počúvať vydarené platne.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Longital: Teraz, Slnko Records, 2010
