Prečo Hegerová tak dlho čakala s vydaním albumu, nevie sama vysvetliť. „Sú to pesničky, ktoré som doma sušila veľmi dlho. Splácam svoje dlhy tým, ktorí ich pre mňa trebárs pred dvadsiatimi rokmi preložili. Sú to vynikajúci textári. Na nahratie platne bol najvyšší čas,“ citovalo speváčku, ktorá na budúci rok oslávi osemdesiatku, jej vydavateľstvo. Pre MF Dnes Hegerová dodala: „Viem celkom určite, že toto je posledné cédečko, ktoré som nahrala.“
Album Mlýnské kolo v srdci mém tvorí trinástka pesničiek. Ide o francúzske šansóny z dielní autorov ako Georges Moustaki, Michel Legrand alebo Serge Gainsbourg, ktorého Lebka s textom Pavla Vrby (v origináli Boris Vian) patrí k najvydarenejším kúskom na platni. Hegerová v Lebke dokazuje, že nie je žiadna útlocitná starenka. „Až pak vítr mi projde lebkou / stáhne z kostí pleť kdysi hebkou (…) Černý pár bradavek sní hlína, to mám vztek / též klín můj sval, co se tak rád radoval,“ spieva tu a dokazuje, že aj o smrti sa dá spievať s nadhľadom.
Hegerová opäť ponúka množstvo príbehov – spomienku na Paríž, ironický pohľad na snobov, príbeh spolužitia muža a ženy, ktoré sa rokmi mení, alebo pesničku o rozchode mladého muža a staršej ženy. Hodnotiť Hegerovej novú platňu je ťažké. Spieva piesne, ktoré sú preverené časom, vynikajúco zaranžované s dôrazom na detail (album produkoval Petr Malásek) so skvostnými textami. V roztopašnej pesničke Motorkářka prekvapí dokonca beatbox Jara Cossigu.
Lenže Hana Hegerová už má svoj vek. Niektoré hlásky z jej úst už neznejú tak, ako by mali. Počuť to hneď v úvodnej skladbe Jsem snob alebo v duete s Jaromírom Nohavicom Stará píseň. Na druhej strane Hegerová stále dokáže podať emóciu, ktorou básňam Jiřiny Fikejzovej, Jiřího Dědečka či Pavla Vrbu vdýchne život. Ako napríklad v predposlednej piesni Mlýnské kolo v srdci mém – úvahe o starnutí, plynutí času a Bohu, kde spieva: „Je dost těžké říkat díky, za to, co už nemáme (…) I když nemám k tobě šém / dál roztáčíš jménem svým / kolo mlýnské v srdci mém.“
Platňu uzatvára skladba Ten zlodej čas so slovenským textom Ľubomíra Feldeka. „Ten zlodej čas mi mnoho vzal / Vzal každú drahú tvár / bolo ich iba pár / Čo tu viac povedať / keď srdce nebije a hlásia mráz / Len adieu a stíšiť hlas.“ Album sa tak dá chápať nielen ako poďakovanie, ale tiež rozlúčka s publikom, ktoré pri Hegerovej počas jej kariéry stálo. „Ten zlodej čas / aj spomienkam / berie moc poslednú, / stratia jas, vyblednú,“ spieva ďalej Hegerová. Aj vďaka novému albumu budú spomienky na legendárnu československú šansonierku, ktorá ešte stále koncertuje, blednúť pomalšie.
