Nedeľný večer otvorili a uzavreli vzorky domácich skladateľov, v strede sa stretli kontrastní Sergej Prokofiev a Richard Wagner. Rozdielna však bola aj poetika Číňanov. Vlaková tokáta Liu Yuana je štvorminútová prskavka, ktorá má priamo v názve zakódovaný obsah. Imaginácia železnice cez zvukomaľbu a ostré rytmické členenie je aj napriek žánru „vyššieho populáru“ vtipná a chytľavá. Tan Dun v skladbe Smrť a oheň tiež čerpá z miestneho koloritu, pohráva sa s farbami, dialógmi nástrojov, pričom istá fragmentárnosť sa v konečnom dôsledku zlieva do stmelenej symfonickej štruktúry. Poprednými európskymi pódiami opuncovaný čínsky dirigent Muhai Tang dokázal svoju univerzálnosť v priehľadne klenutej predohre k Wagnerovým Majstrom spevákom norimberským. Priam šokujúco pôsobil výkon švajčiarskej klaviristky s čínskym rodokmeňom Mélodie Zhao. Toto útle mladé žieňa preukázalo toľko technickej a rytmickej brilantnosti, energie v údernosti tónu a výrazovej charizmy, že niet pochýb o jej hviezdnej budúcnosti.
Operný žáner má v análoch festivalu rozmanitú pozíciu. Kedysi rovnocenne súperil so symfonickou ponukou, dnes je na periférii a čestne sa k tomu priznáva. Dať jedno kvalitné predstavenie je však vždy lepšie, ako desať ošumelých repríz. Hosťom Belliniho Puritánov bol v pondelok večer gruzínsky tenorista Shalva Mukeria (Arturo), v belcantovom teréne obsadzovaný na veľkých scénach. Jeho devízou je nezlyhávajúca technika, v trojčiarkovej oktáve sa pohybuje bez mihnutia oka a keby jasný tón bol len o troška emotívnejší, dokázal by azda vyvolať zimomriavky. V skvelej forme a s veľkým dramatickým ponorom stvárnila rolu Elviry Ľubica Vargicová, vo výškach zažiarili aj oba ďalšie hlasy Petra Mikuláša a Aleša Jenisa. Jediným tieňom večera bol v talianskej romantike dezorientovaný dirigent Heiko Mathias Förster.
Na rozhranie renesancie a baroka v stredu vtiahol návštevníkov festivalu flámsky komorný orchester Anima Eterna, vedený Josom van Immerseelom. Monotematický program, zostavený z diela Claudia Monteverdiho (Madrigaly v štýle rappresentativo a scénická kantáta Súboj Tancreda s Clorindou), navodil vysoko štýlovú atmosféru, dal návod, ako „starú hudbu“ nielen zahrať, ale s veľkým výrazovým a citovým nábojom aj zaspievať. Skvelé výkony mezzosopranistky Marianny Beaty Kielland, tenoristu Markusa Schäfera a ďalších sa snúbili s delikátne muzicírujúcimi hudobníkmi.
