Szymanowského dielo Stabat mater nie je časovo rozsiahle, napriek tomu z jeho melodicko-inštrumentálneho jazyka a poľského textu zavanul cirkevný duch. Sólistické party predniesli Anna Mikolajczyk-Niewiedzial, Ewa Martiniec a Mikolaj Zalasiński príjemnými hlasmi a s výrazovým nasadením. V prvej polovici večera sa predstavil známy poľský klavirista Piotr Paleczny, ktorý Chopinov Klavírny koncert č. 1 e mol zvládol rutinne a technicky bezchybne.
Neznámy operný opus Johanna Christiana Bacha Amadis de Gaule sa pokúsili oživiť francúzske inštitúty slovenskej a českej metropoly. Spolu s ďalšími partnermi dokázali, že najmladší zo synov Johanna Sebastiana Bacha sa nevyhýbal ani tomuto žánru. Už samotný fakt, že opera mala premiéru 29 rokov po smrti otca Bacha a časovo sa prekrýva s tvorbou raného Mozarta, vylučuje prekvapenie z klasicistického charakteru partitúry. Je zručná, ozvláštnená francúzskym espritom. Pri spojení dvoch dejstiev bola síce prvá polovica pridlhá, divák však dostal zaujímavú a interpretačne zasvätenú informáciu. Podieľali sa na nej súbory pre starú hudbu Solamente naturali a Musica Florea, zanietený dirigent Didier Talpain a kvalitná zostava sólistov na čele so sopranistkami Hjördis Thébault a Katiou Velletaz, tenoristom Philippom Do a barytonistom Pierrom-Yvesom Pruvotom.
Slovenská sopranistka Ľubica Orgonášová, ktorá viac ako štvrťstoročie pôsobila v zahraničí, sa na svetových pódiách vypracovala na vyhľadávanú interpretku mozartovského repertoáru. Svoj návrat na pôdu rodného mesta tak dlho odkladala, až trochu premeškala čas zenitu svojej bohatej kariéry. Bratislavské vystúpenie so súborom Camerata Salzburg (umelecký vedúci Alexander Janiczek) upravila monotematicky a predniesla päť koncertných árií z pera Wolfganga Amadea Mozarta. Terén nemilosrdný, ktorý poľahky odhalí aj nepatrné nedostatky. Orgonášová je štýlovo bezúhonná, jej tón má fazónu, frázovanie kultúru, pohyblivosť stále postačuje. Len v chúlostivých okrajových polohách už cítiť istý úbytok suverenity i farby. Pri porovnaní s triumfálnymi návratmi Lucie Poppovej a Edity Gruberovej pôsobil jej sobotný večer o poznanie akademickejšie. Orchester, ktorý sólistku sprevádzal, bol spoľahlivým partnerom, naladeným na spoločnú slohovú strunu. No šokujúco a provinčne zapôsobilo rozdelenie Mozartovej Haffnerovej symfónie na dve samostatné čísla. Taký nezmysel sme od Salzburčanov nečakali.
