Od roku 2007 sa udialo vo vašom živote veľmi veľa vecí. Získali ste Oscara, nahrali ste dva sólové albumy, z Dublinu ste sa presťahovali do New Yorku a potom ďalej na Island, kde ste si založili rodinu. Akým spôsobom ovplyvnil Oscar váš život?
Oscar ovplyvnil môj život asi po všetkých stránkach a dodnes mi veľmi pomáha v profesionálnej oblasti. Získanie Oscara je veľký, veľký kľúč, ktorý otvára množstvo dverí a priniesol nám príležitosti, ktoré by sme možno nikdy nedostali. Aj keď je to už niekoľko rokov, tak nám ho nikto nevezme. Sama to síce veľmi nepoužívam, ale keby som potrebovala pootvoriť nejaké vrátka, tak to tam je. Stretli sme ľudí, ktorých by sme nestretli. Z tých skúseností, ktoré sme nadobudli, budeme čerpať po celý život. Oscar nám pomohol aj finančne. Neviem, či by sa zrealizoval muzikál Once na Broadwayi v New Yorku, keby sa tomuto filmu nedostalo toľko pozornosti. Vďaka muzikálu Once som bola celkom dlho finančne zabezpečená. Mohla som v pokoji žiť, investovať do nahrávania môjho albumu, tak ako som si ho nahrať chcela a ako som si to predstavovala, a financovať turné. Oscar zmenil môj život úplne celý, naruby. Som za to vďačná a vždy budem.
Pred tými ôsmimi rokmi ste spomínali, že si neviete predstaviť, že by ste si začali budovať sólovú kariéru a dnes máte dva albumy, kde nastala zmena?
Po Oscaroch sme nahrali ďalší album s The Swell Season a Glen prišiel s návrhom, aby sme si dali rok, dva pauzu, čo sme všetci chápali. Bolo toho veľa a všetci sme si potrebovali na chvíľu oddýchnuť, či už na mesiac, alebo na rok. Bola som postavená pred rozhodnutie, že buď nechám hudbu, alebo budem čakať ako člen The Swell Season, či sa nám podarí nahrať ešte ďalší album, hoci možno už nikdy žiadny album nebude, alebo namiesto čakania zoberiem veci do vlastných rúk a budem pokračovať s hudbou pre seba.
Čo bolo rozhodujúce?
Mala pocit, že ma hudba baví a nechcelo sa mi prestať, tak som začala intenzívne písať. Nakoniec som zistila, že mám materiál na nový album a tešila som sa, že ho nahrám. A začalo sa to všetko uberať týmto smerom. Keď som spolupracovala s Glenom, nechala som sa unášať jeho rozhodnutiami niekoľko rokov a vyhovovalo mi to, neprekážalo mi, že to nemám vo svojej réžii. Potom som sa musela rozhodnúť sama za seba a zistila som, že hudbu vnímam ako svoje momentálne poslanie.
S Glenom Hansardom sa poznáte roky, zostali ste v kontakte aj po tom, čo sa vaše hudobné cesty rozdelili?
Veľmi málo. Vždy som to tak vnímala a myslím si, že aj Glen, že tie roky, čo sme boli v blízkom kontakte, nás prepojili na celý život. Je to priateľstvo, ktoré ani nie je ovplyvnené tým, ako často sa vidíme. Keď sa s Glenom stretneme, je to, akoby neuplynul žiaden čas, a zároveň akoby to celé, čo sme spolu prežili, bolo v nejakom inom živote. Je to také zvláštne. Teším sa z každej príležitosti, keď môžeme spolupracovať. Takže sa na blížiace sa koncerty veľmi teším.
Bola pre vás Glenova ponuka na hosťovanie na niekoľkých jeho európskych koncertoch prekvapením?
Môžem povedať, že áno. Bola to v podstate prvá ponuka z jeho strany v rámci sólových vystúpení. A navyše prišla v čase, keď mám malého syna a dvojročné dievčatko. Je to obdobie, keď som nečakala asi vôbec žiadnu ponuku alebo príležitosť ísť na turné. A vlastne som si ani nebola istá, ako som na to pripravená. Takže som nič podobného vôbec nevyhľadávala ani neplánovala, ale keď ponuka prišla a zvážila som všetky podmienky turné, tak som súhlasila a rada.
Čo môžeme od toho koncertu očakávať? Príde aj na Falling Slowly, vašu oscarovú pieseň?
Zatiaľ sme sa o tom s Glenom nerozprávali, čo budeme spolu spievať, ale myslím si, že na sto percent Falling Slowly spolu zaspievame. To by asi bolo čudné, keby nie. Čo sa týka toho ostatného, vôbec neviem. Pred Glenovým koncertom vystúpim ako predskokan sama s klavírom. Myslím si, že počas koncertu sa tam asi neukážem a potom spolu zaspievame jednu – dve pesničky, tak to asi bude.
Počuli ste jeho album Didn’t He Ramble, ktorý získal nomináciu na Grammy?
Áno, počula. Glen mi posielal svoje pesničky, keď boli už hotové a vyberal, ktoré dá na album a ktoré nie. Poprosil ma, aby som si ich vypočula a povedala mu, ktoré by som vybrala. Tak som mala príležitosť ich počuť. Potom mi jeho manažérka poslala hotový album. Musím povedať, že sa mi veľmi páči a že si nomináciu na Grammy rozhodne aj zaslúžil.
Žijete už niekoľko rokov na Islande, čo vás priviedlo do krajiny ohňa a ľadu?
Na Island som prišla po prvý raz v roku 2010. A keby som sa pár mesiacov predtým nepresťahovala do New Yorku, presťahovala by som sa sem hneď. Urobilo to na mňa veľký dojem. Potom mi jeden kamarát, hudobník, odporučil nahrávacie štúdio na Islande. Bola to zámienka, ktorú som potrebovala, aby som sa na Island vrátila. Takže som prišla nahrávať album Muna a spoznala som svojho súčasného partnera, s ktorým mám dve deti, a tak som tu skončila.
Ako Island a jeho atmosféra ovplyvňujú vašu hudbu? Je to naozaj tak, že tento kúsok zeme má na umelcov magickú moc?
Určite. Z každého miesta, ktoré si chráni prírodu, sála nespútanosť a divokosť. Práve divokosť Islandu je vzácna. Podvedome vyhľadávame prírodné miesta, aby sme si nabili baterky, aby sme mali na chvíľu pokoj v mysli. Preto chodíme na také miesta v rámci dovoleniek alebo výletov. Veľmi sa mi páči na takomto mieste žiť stále. Vo veľkých mestách vládne životný stres a nemám tam taký pokoj, aký potrebujem na tvorbu.
Váš posledný album Muna vyšiel ešte v roku 2014 a je veľmi spirituálny. Pracujete teraz na niečom novom?
Mám rozpísaných niekoľko pesničiek na svoj tretí album. S mojím islandským priateľom si robíme vlastné nahrávacie štúdio a chcem počkať, kým platňu budem môcť nahrať tam. Takže zatiaľ staviame a album začneme nahrávať koncom roka alebo začiatkom budúceho roka.
