V čase, keď najpredávanejším albumom pop scény je titul mátožnej entity Lady Gaga, keď sa reportáže z festivalov viac venujú sortimentu bufetov a kapacite toaliet ako hudbe a tomu, čo umelci spievajú, nezaškodí pripomenúť meno Philip Paris Lynott (20. august 1949 – 4. január 1986). Na jednej dublinskej križovatke stojí jeho bronzová socha. A nielen Íri vedia prečo.
Miešanec brazílsko-írskeho pôvodu, vzhľadom i hlasom podobný Hendrixovi, ktorého mal dokonca stvárniť vo filme, bol neprehliadnuteľný. Hral na basgitare, spieval a skladal repertoár Thin Lizzy. Skupiny, ktorú založil v roku 1969 s bubeníkom Brianom Downeym a gitaristom Ericom Bellom. Po odchode Bella, ktorý stihol nahrať tri albumy a stál pri úspechu singlov Whiskey In The Jar a Rocker, sa z tria stalo kvarteto. Štvorica vždy skvelo zohratých gitaristov. Popri Američanovi Scottovi Gorhamovi sa striedali Škót Brian Robertson, Briti Snowy White, John Sykes i ďalší známi Íri – Gary Moore a Midge Ure.
Na pódiách patrili Thin Lizzy k esám ako Slade či Status Quo. V roku 1976 dali na frak i Queen počas turné v USA, kde sa kapely so zvukom dvoch i viac gitár (Lynyrd Skynyrd, Allman Brothers) tradične tešia veľkej obľube. Lynott pridal k energickému a melodickému rocku texty o slobode, revolte romantickej i krvavej, genocíde Indiánov, masakrovaní bizónov, príbehy z keltskej mytológie. A tiež o írskom exode v 19. storočí, rozpade vzťahov a sociálnej neistote 20. storočia, alkoholovej i drogovej závislosti… Nečudo, keď v roku 1977 prišiel s hitom Dancing In The Moonlight, spoluhráči sa ošívali tento pop nahrať.
Podľa mnohých ankiet je dvojalbum Live & Dangerous (1978) najlepším koncertným albumom rocku, i keď producent Tony Visconti priznal, že 80 percent zvuku dotvárali v štúdiu. Autentickejšie tak znejú nedávno vydané „live“ CD UK Tour'75 a Still Dangerous z 1977. Dvadsaťpäť rokov po Lynottovej smrti vychádzajú v de luxe reedíciách prvé albumy Thin Lizzy (1971), Shades of A Blue Orphanage (1972) a Vagabonds of The Western World (1973) i prelomové tituly Jailbreak, Johnny The Fox (1976) a samozrejme Live & Dangerous, všetky obohatené o nevydané bonusy. Určite dôjde i na Bad Reputation či „opus magnum“ Black Rose (1979).
V prvej polovici 80. rokov sa členovia skupiny Thin Lizzy rozišli. Mali síce na konte hity ako Boys Are Back In Town, Cowboy Song, Don't Believe A Word, Waiting For An Alibi, nechceli sa však vnucovať štýlom predošlého desaťročia, hoci na albume Thunder And Lighting (1983) sa posunuli k heavy metalu. Phil ešte predtým stihol aj dve sólovky Solo In Soho (1980), The Philip Lynott Album (1982), s účasťou známych hudobníkov (Mark Knopfler, Mel Collins, Midge Ure) zbierky textov Songs For While I'm Away a Philip a tiež rozbehnúť projekt Grand Slam. A pokračovať v devastácii organizmu.
Poznáte to – ak nadmerne konzumuje alkohol obyčajný človek je opilcom, alkoholik umelec má status bohéma. Depresiami postihnutý hudobník pridal heroín… Lynottov temný hlas počuť ešte z piesní Military Man a Out In The Fields na albume Run For Cover (1985) jeho častého spolupútnika Garyho Moora. Plán na reunion Thin Lizzy, ktorý spriadal s verným Downeym, však už nevyšiel. Prvý víkend roku 1986 – 4. januára pred štvrťstoročím – sa rozhlasovým éterom niesla melódia Whiskey In The Jar a správa o tom, že srdce írskeho rockera nevydržalo.
