Najskôr ako člen nesmierne vplyvných britpopových Blur, neskôr ako mozog virtuálneho projektu Gorillaz, ktorý je výsmechom súčasnému mainstreamu. S minuloročným albumom kreslenej kapely, nazvanom Plastic Beach, začal Albarn nielen experimentovať so zvukom orchestra, ale vrátil sa i k world music, ktorá ho inšpirovala na sklonku kariéry s Blur. Tým sa začal vzďaľovať pôvodnej komerčnej tvári Gorillaz a vytvoril jasnú spojnicu medzi všetkými jeho nahrávkami. Albarn má skrátka svoj zvuk a rešpekt a je jedno s akým žánrom pracuje. Potvrdzuje to aj na najnovšom experimentálnom albume The Fall.
Ten je denníkom z amerického turné kapely a celý bol nahratý na iPad pomocou niekoľkých aplikácií a príležitostného využitia „naozajstných“ nástrojov. Navyše, nevyšiel na CD a stiahnuť vo formáte mp3 si ho môžu len členovia fanklubu Gorillaz. Ostatní smrteľníci môžu skladby jasne označené, kedy a v ktorom meste boli nahraté, počúvať cez stránku thefall.gorillaz.com.
Hudobne stavil Albarn na jednoduchosť. Smer udávajú virtuálne klávesy softvéru s beatmi, jasný je odklon od stredného prúdu a príležitostne prekvapia skoro až akustické aranžmány či hosťujúci Paul Simon a Mick Jones z The Clash, ktorí sú členmi koncertnej verzie Gorillaz, alebo spevák Bobby Womack. Hudobne príjemne a priemerné, niekoľko skladieb by mohlo byť výborných pri detailnejšej štúdiovej práci, no pri pohľade na diskografiu Albarna nijakým spôsobom radikálne dielo. Iba ak spôsobom nahratia a vydania.
Využitie tabletu namiesto štúdia na nahratie albumu je okrem experimentu aj výhovorkou. Keby totiž Gorillaz vydali takýto album bez informácie o tom, že ho nahrali za mesiac v zákulisí koncertov, bol by asi pre mnohých ľudí sklamaním. The Fall tak nadväzuje na trend, ktorý Gorillaz vytvorili: po každej radovej platni vyjde jeden album nevydaného materiálu – po eponymnom debute to bol G Sides, po Demon Days zase D-Sides. Plastic Beach má tiež menšieho brata – volá sa The Fall.
Hodnotenie Pravdy: 3 z 5 hviezdičiek
Gorillaz: The Fall / Gorillaz.com 2010
