Glen Hansard spolu so svojou kapelou predviedol mimoriadny koncert, ktorý bol hudobným kumštom a duševnou oázou, pričom v sebe nezaprel pouličného hudobníka a zároveň doprial publiku pocit výnimočnosti.
Zatajený dych už v úvode
Ako môže spraviť írsky clivý pesničkár „bordel“ na pódiu? Zoberie so sebou ďalších deviatich kamarátov, skvelých hudobníkov, a urobia to, čo vedia najlepšie – hrajú srdcom. Ak sa k tomu všetkému priráta mohutný hlas Glena Hansarda, vznikne dokonalý recept, ako priviesť publikum do extázy.
Prekvapil už samotný úvod, keď sa zjavil na jednoduchej scéne v prítmí štyroch reflektorov a začal bez mikrofónu do ticha v Starej tržnici spievať skladbu Grace Beneath the Pines, intímne a krásne. Bol to však len začiatok dvaapolhodinového koncertu. Hansard znel dokonale ako zo štúdiovej nahrávky, akurát z neho páchla vzácna človečina.
Glen Hansard priznal, že mal obavy, keď sa dozvedel, že bude hrať v priestoroch tržnice. Hovoril si, že to bude katastrofa, no napokon niekoľkokrát zopakoval: "Je pekné byť tu.“ Veta, ktorá znie ako klišé, no v tomto prípade sa dalo jeho slovám ľahko uveriť. Popri nových pesničkách odohral aj staršie kúsky ako When Your Mind's Made Up zo soundtracku k filmu Once, ktorú publikum prijalo s veľkým potleskom. Od prvého momentu sa vytvorila medzi publikom a Glenom Hansardom chémia a stala sa podstatnou esenciou koncertu. Hudobník sa postupne rozhovoril, bol vtipný a s publikom viackrát viedol spontánny dialóg.
Čakať veľa, dostať viac
Hansard sa s publikom delil o osobné príbehy, ktoré sa viažu k skladbám. Napríklad Paying My Way venoval svojmu otcovi, ktorý miloval spev a alkohol, aj keď priznal, že táto pesnička by sa mu celkom určite nepáčila, ale na rad prišla aj cover verzia Astral Weeks od Van Morrisona, ktorou si Hansard zarábal v uliciach a mohol tak podporiť rodinu v ťažkých časoch.
Glen Hansard je jedným z mála, možno aj jediný, pouličných umelcov, ktorému sa podarilo za svoju pieseň získať Oscara, ale kus toho chlapca na chodníku s gitarou v ňom našťastie zostal. Podarilo sa mu prekabátiť koncertné konvencie, keď sa asi v polovici rozlúčil a spolu s kapelou odišiel z pódia. V tržnici sa rozsvietili svetlá a zdalo sa, že večer je v závere, keď sa za zvukárom zrazu objavil spevák spolu s ďalšími dvoma hudobníkmi a začali spievať, opäť bez mikrofónov, a na tvárach publika sa objavil úsmev, sprevádzaný výkrikmi: "Milujeme ťa,“ a nič neprekazila ani prasknutá struna na gitare.
Návrat kapely späť na pódium potom sprevádzal srdečný potlesk, odmenený očakávanou oscarovou skladbou Falling Slowly, ktorú si zaspieval Hansard aj s Markétou Irglovou. Nasledovala skladba od The Swell Season I Have Loved You Wrong, ktorú spievala samotná Irglová. Hansard ju sprevádzal na klavíri a zdalo sa, že v tej chvíli bol dojatý. Atmosféra pravej írskej krčmy sa počas večera objavila viackrát a bola prítomná, aj keď sa celý tím Glena Hansarda lúčil na pódiu baladou Auld Triangle o chlapcovi, ktorý je vo väzení a chýba mu jeho "lady“, pričom spomínaná pieseň nesie odkaz lásky naprieč múrmi väznice.
Už charakter Hansardových skladieb vedie poslucháča k očakávaniam, že v jeho prípade pôjde o emotívne vystúpenie, ale to, čo zanechal na pódiu spolu s hudobníkmi, prekonalo očakávania. Glen Hansard je bytostne prepojený so svojou hudbou, vtiahne publikum do vlastného sveta, vkradne sa mu do priazne a po koncerte po ňom zostane nálepka – nezabudnuteľný, po tom bratislavskom určite.
