Recenzia: Tradícia zmien PJ Harvey

Polly Jean Harvey patrí k tým umelcom, ktorí sa potrebujú ustavične meniť, no zároveň si zachovať určitý prvok svojho rukopisu. Keď sa človek obzrie po jej predchádzajúcich platniach, okrem debutu a jeho nasledovníka, ktoré vyšli v čase ošiaľu z grungeovej vlny, každá znie úplne inak. A to ich má 41-ročná Angličanka na konte osem. Desať, ak prirátame spoločné albumy s Johnom Parishom, jej dlhoročným spolupracovníkom a človekom, ktorého Harvey nazýva svojím duchovným bratom. Ten najnovší sa volá Let England Shake a nasleduje tradíciu zmien.

26.02.2011 07:00
PJ Harvey: Let England Shake
PJ Harvey: Let England Shake
debata

„Do pekla, Európania, vezmite ma späť, do krásneho Anglicka,“ ironizuje Harvey v úvode druhej skladby The Last Living Rose. Je to prvá vec, ktorá udrie do ucha. PJ Harvey totiž prvý raz po 20 rokoch nespieva o sebe samej, o čom čiastočne vypovedá aj prvá absencia speváčkinej fotky na obale albumu, ale sústredila sa na krajinu jej pôvodu a nahrala svoju prvú politickú nahrávku. Lásku, sex a hľadanie seba samej tak nahradili slová o vojnovej minulosti anglického národa, zamerané prevažne na obdobie prvej svetovej vojny a jej následky. Bez toho, aby nám to nutne predostierala, PJ Harvey so svojimi priateľmi nahrala koncepčný album.

Zmena prišla aj z hudobnej stránky. PJ Harvey nespieva tvrdo, ako v gitarových začiatkoch, no opustila aj jemný falzet smutného albumu White Chalk spred štyroch rokov. Z hlasu však nepočuť jej vek, a tak sa z reproduktorov ozýva mladý vokál do staro znejúceho zvuku, ktorý sa však nedá zaradiť do žiadneho obdobia minulých dekád. Počuť však, že s tradičnými spolupracovníkmi, spomínaným Johnom Parishom, producentom Floodom a bývalým gitaristom Nicka Cavea – Mickom Harveyom, pracuje ako zohraný tím. Paradoxne, Let England Shake neznie ako sólový album, hoci si ho Polly Jean napísala sama, prevažne na nie úplne typickom type citary zvanej autoharp.

Keby skladby z Let England Shake nahrala len s minimálnou pomocou jej hudobníkov, boli by výborné, no je to produkcia, ktorá posunula tvorbu ďalším smerom. Z jednoduchých piesní napísaných pre jednoduchý nástroj sa totiž za pomoci príležitostných dychov, samplov a mužských vokálov, spoluprácou kapely a Harveyovej nevyprchateľnou charizmou stal celok, ktorý patrí k tým najlepším platniam, aké speváčka vydala. Hoci to sa dá povedať o každej, s ktorou PJ Harvey doteraz prišla.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

PJ Harvey: Let England Shake, Island 2011

Nové CD tituly

Asobi Seksu: Fluorescence, Polyvinyl, 2011
Newyorská kapela s japonskou speváčkou Asobi Seksu, čo v preklade znamená hravý sex, prichádza takmer na deň presne dva roky po skvelom albume Hush s novinkou nazvanou Fluorescence. Tá na produkciu Hush nadväzuje atmosférickým dream-popom s vplyvmi shoegazu, no najmä nesmierne chytľavými refrénmi.

Mogwai: Hardcore Will Never Die, But You Will, Rock Action/SubPop, 2011
Je len málo inštrumentálnych kapiel, ktoré dosiahli toľko ako Mogwai. Títo Škóti sa pripomínajú už siedmym štúdiovým albumom Hardcore Will Never Die, But You Will, na ktorom opúšťajú monumentálne post-rockové skladby, ktorých sa stali priekopníkmi, aby svoj zvuk výrazne zjednodušili.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba