Známa Straussova symfonická báseň Smrť a vykúpenie, op. 24 pod jeho vedením znela ako vláčna lyrická epopeja bez prudkých tempových a dynamických zmien, zato s pôsobivo vybudovanou gradáciou do záverečnej hymnickej kódy (spomenúť treba aj kvalitné husľové sóla v podaní koncertného majstra Jarolíma Ružičku).
Symfónia Babij Jar, ktorú Šostakovič skomponoval v roku 1962, je inšpirovaná masakrom židovských obyvateľov Kyjeva počas nacistickej okupácie ukrajinskej metropoly v období druhej svetovej vojny. Skladateľ v nej použil provokatívne básne Jevgenija Jevtušenka a je jedným z vrcholných symfonických útvarov tohto geniálneho ruského tvorcu. Cestu na domáce koncertné pódiá si hľadala pomerne dlho. Napriek tomu, že išlo o prominentného sovietskeho autora, naši strážcovia ideológie a kultúrnej čistoty sa s jeho verejným predvedením zmierili až tesne pred prevratom, v závere 80. rokov minulého storočia.
Vtedy i dnes bol interpretom sólového vokálneho partu na filharmonickom koncerte náš renomovaný basista Peter Mikuláš. Hoci spevákovmu prednesu nechýbal sarkazmus a apelatívnosť dikcie, jeho podanie Jevtušenkových veršov je o poznanie lyrickejšie a tvárnejšie ako drsný a zemitý prejav tradičných ruských interpretov symfónie. Mikuláš artikuluje v suverénnej ruštine, svoj part má dôverne zažitý a s miestami, ktoré si nárokujú až expresívne vrúcny prejav, sa vie hlasovo pohrať. I keď umelcovi presvedčivo sekundoval mužský zbor SFZ (zbormajster Jozef Chabroň) i orchester, vedený istou Altrichterovou rukou, Mikuláš bol nesporne dominantnou osobnosťou tohto vzácneho, po rokoch znovuoživeného filharmonického uvedenia diela.
