Jej premiéra na doskách SND je naplánovaná na november. Samotný umelec to naznačil v piatok na tlačovej konferencii. Dodal, že o jeho účinkovaní sa stále rokuje. „Prizvali ma, aby som hosťoval priamo na premiére, ale v tom termíne už niečo mám,“ povedal operný spevák.
„Bol by som šťastný, keby sa to nakoniec podarilo,“ dodal Cura, ktorý by chcel v každom prípade do Bratislavy opäť pricestovať. Na Slovensku sa rodák z Argentíny zdrží do nedele, ráno spoločne s manželkou odlietajú. Okrem vystúpenia na bále sa plánuje stretnúť aj so slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou. Chcel by jej venovať malú pozornosť. „Rád by som vašej premiérke odniesol svoju knihu fotografií,“ prezradil Cura. Na plese však tancovať neplánuje. „Som najstrašnejší tanečník, akého ste kedy videli,“ vyhlásil pred novinármi v piatok. Jeho manželka len s tichým úsmevom súhlasila. Sympatický pár už dve desaťročia žije aj so svojimi deťmi v Európe.
„Šestnásteho apríla to bude presne dvadsať rokov, čo sme prišli do Európy. A zostali sme tu, pretože to stálo za to. Bolo by naozaj hlúpe, ak by som tu zotrval dvadsať rokov a nebol úspešný,“ vysvetlil s humorom tenorista na piatkovej tlačovej konferencii. „Trvalo pár rokov, kým sa moja kariéra rozbehla. Ale v porovnaní s tými, ktorí nikdy nezažijú úspech, ja som toto privilégium dostal,“ zhodnotil Cura. „Keby to nefungovalo, určite by sme sa vrátili do Argentíny. Minimálne preto, aby sme mohli byť so svojou rodinou, krajanmi. Byť mimo domova a byť úspešný je jedna vec, ale byť mimo vlasti a iba prežívať bez rastu by bolo utrpenie,“ doplnil argentínsky rodák, ktorý tiež dodal, že dnes už Európu považuje za svoj domov. „A mimochodom, v Európe sme s manželkou splodili aj naše deti,“ doplnil.
Práve jeho ratolesti, dnes už dospelé, vraj na operu nemajú zlého slova. „Ani veľmi nemôžu. Opera im platí školu a vďaka nej si môžu dovoliť to, čo môžu,“ zažartoval Cura. Už vážnejšie však doplnil, že sa snažil svoje deti vychovať tak, aby „dokázali oceniť dobré predstavenie, či už ide o operu alebo nejaký populárny žáner“.
Podľa neho je vo svete nedostatočná snaha o prilákanie mladého diváka ku kvalitnému umeniu. „Na získanie mladého publika je potrebné nielen to, aby tam ten spevák stál na pódiu ako taký zemiak. Treba tých ľudí schytiť a najmä vyjsť im v ústrety,“ povedal. Štyridsaťosemročnému Curovi, ktorý na opernej scéne pôsobí takmer tridsať rokov, sa však nepáči, akým smerom sa opera a vôbec celá kultúra uberajú.
„Neviem, čo sa s kultúrou v ostatnom čase deje. Ľudí spája práve láska ku kráse a teda umenie. Vyzerá to tak, že nám už ostane len sprostý Facebook. Všetci si myslia, že z kultúry sa nenajeme, ale podľa mňa bez nej neprežijeme, všetci sa tu nakoniec pozabíjame,“ rozhorčil sa muž, ktorý sa okrem spevu venuje aj fotografovaniu či dirigovaniu. To však išlo bokom a odkladá si ho „do zálohy“.
„Nedirigujem však toľko, koľko by som chcel. Skôr či neskôr však hlas odíde, a potom budem mať na to dosť času, až do smrti,“ povedal so smiechom. V ostatných rokoch má blízko aj k réžii. V roku 2007 režíroval svetovú premiéru opernej šou La Commedia e finita. Ohlasy publika aj kritiky si získal za réžiu Sain-Saënsovej opery Samson a Dalila.
