Prvý z dvoch bratislavských koncertov turné Habera & Team 33 bol prídavkom na základe veľkého úspechu ich koncertnej šnúry, ktorá sa začala 1. mája v Prievidzi.
Úlohy naladiť publikum na tú správnu koncertnú nôtu sa zhostil Peter Aristone. Hudobník, ktorý je u nás skôr neznámy, vydal pred dvomi rokmi album 19 Days in Tetbury. Okrem iných na ňom spolupracovala aj bývalá "spajska“ Mel¤C či spevák Manic Street Preachers James Dean Bradfield. Gitarovka s jemným folkovým presahom si svoju úlohu splnila naozaj dôstojne. Od momentu, keď hviezdy večera vstúpili na pódium, bolo však zjavné, že žiadneho predskokana nepotrebovali.
Návrat do starých čias
Fanúšikovia presne vedeli, čo od koncertu očakávajú. Ako Paľo Habera na začiatku sľúbil, tak aj bolo. Po prvých tónoch piesne Óda na tie cesty po tele sa časť publika opäť vrátila do čias, keď ešte s dlhými vlasmi a kožených bundách (alebo aj v tielku a krátkych rifľových šortkách) potajme snívala svoj rockerský sen. Najväčšie hity ako Nemám čo stratiť, Mám na teba chuť, Nároční alebo Je to vo hviezdach zjavne stále vedia osloviť rôznorodé vekové kategórie. Lietam v tom tiež, spievali spolu mladí i starší fanúšikovia a bolo jasné, že sú v tom až po uši. V opojnom vytržení privítali i novinku Viem, čo cítiš z pera dvorného textára skupiny Daniela Heviera.
Kapela sa od svojho vzniku stále vyvíjala. A kým jej štýl sa od strapatých rockerov zmenil na rockerov elegánov, hity zotrvali. Čiastočne sa obmenila aj zostava. Pred dvoma rokmi sa členovia "tímu“ museli vyrovnávať s nečakaným úmrtím bubeníka Ivana Marčeka, no rozhodli sa ísť ďalej a zodpovednú úlohu "udávača rytmu“ zverili hudobníkovi Marcelovi Buntajovi.
Cítia sa mlado
Napriek všetkým okolnostiam hudobníci stále pôsobia mladíckym dojmom. A rovnako sa aj cítia. Vekový priemer formácie znížil mladý gitarista Matej Morávek, ktorý po Haberovi prebral niektoré gitarové party, aby sa spevák mohol naplno venovať svojej šou. Ako frontman Teamu priznal, gitara je nástroj, ktorý mu zmenil život, nedokázal sa s ňou teda rozlúčiť počas celého koncertu. Piesne Kým ťa mám a Boli sme raz milovaní odohral v sprievode obľúbeného inštrumentu na pódiu celkom sám.
Hudobnú časť spestrovala aj moderná svetelná a vizuálna šou. Okrem veľkej plazmovej obrazovky v pozadí pozornosť pútalo aj niekoľko menších obrazoviek v priestore. Kamery na pódiu pozorne sledovali každý pohyb, riadiac sa heslom lepšie, ako jeden Habera na scéne, je už len viac Haberov v zornom poli. V prípade sprievodných projekcií sa však autori mohli riadiť skôr heslom menej je niekedy viac. Blčiaci oheň, blesky i abstraktné farebné projekcie často pôsobili gýčovo, i keď sa zdalo, že prítomným to ani trochu neprekáža.
Ako sa koncert blížil ku koncu, celou sálou znelo ikonické na na na piesne Držím ti miesto. Odchod členov kapely zo scény následne spustil ovácie, ktoré (ak by sme ich merali v decibeloch) celkom určite vysoko prekračovali prah únosnosti. Paradoxne si ľudia pýtali Reklamu na ticho.
Pavol Habera je vo skvelej forme. Suverénny prejav je výsledkom dlhoročných skúseností, stále mu však záleží na diváckej priazni. Na rozdiel od nekompromisného kata zo speváckej súťaže na koncertoch je to práve on, kto ide s kožou na trh a vydáva sa napospas hodnoteniu svojich fanúšikov. A tí ho stále „posúvajú do ďalšieho kola“. Svoju popularitu si veľmi dobre uvedomuje, koncertné turné sa predsa len nevolá Team 33, i keď je to práve kapela, ktorá slávi Kristove roky. Po poslednom slovenskom koncerte v Martine sa turné presúva do Českej republiky.
