S moderátorom Martinom Staňom a produkčnou Reginou Annušovou opäť rozbehli projekt Demovnica, ktorý podporuje mladú slovenskú hudbu. Aj preto sme chceli zistiť jeho názor na povinný podiel domácej produkcie v rádiách, ako aj to, či skutočne môže otvoriť dvere pre nových interpretov. Rozhovor vznikol ešte predtým, ako sa generálny prokurátor kvôli novele zákona o kvótach obrátil na Ústavný súd SR.
Je slovenskej hudby naozaj dosť na to, aby pokryla kvóty?
Myslím si, že nie je. Rádio_FM je výnimočné v tom, že podporuje aj mladé kapely v Demovnici. To je program pre kapely, ktoré ešte nemajú ani vydavateľa, ani platňu. Napriek tomu, že sa z nich veľa dostane do vysielania, si myslím, že nových kapiel, ktorým je možné zaradiť pesničku, nie je dostatok. Ich kvalita často nie je ešte úplne kompatibilná s kvalitou medzinárodnej produkcie, ktorú púšťame.
Nepremýšľali ste, že podobne ako niektoré ďalšie rádiá požiadate o výnimku z kvót?
Skôr by som premýšľal nad tým, prečo sa jednotlivých rádií nepýtajú na názor, prečo nechcú konzultovať, aká je reálna situácia na trhu. Nielen dať príkaz, ktorý sa musí napĺňať. My sme štátne rádio, takže sme v inej polohe ako súkromné médiá. Keby som bol súkromné médium, tak sa správam ako šéfdramaturg úplne inak. Takto sa snažím hľadať cestu, ako naplniť to, čo si štát zaumienil.
Ako to ovplyvnilo vaše vysielanie?
Myslím si, že na budúci rok, keď kvóta pre nás stúpne z 30 na 35 percent, s tým budeme mať už trochu problém. Teraz sa s tým vieme ešte nejako vyrovnať. Tridsať percent ešte nejako naplníme, ale aj tak je to už dosť veľký zásah do dramaturgie. Ale my nie sme až takí relevantní. Kto iný by mal robiť podporu slovenskej hudbe, keď nie verejnoprávne médium. Mali by sme byť opozitom oproti komerčnému mysleniu, ale na druhej strane je zase rozumné stanoviť takú mieru hranosti slovenskej hudby, aby to nebol len umelý príkaz nejakého úradníka, ktorý povie, že takéto percento sa mu páči.
Takže s kvótami vyslovene nesúhlasíte?
Myšlienka nie je zlá. SOZA vyzbiera každý rok pomerne veľký balík peňazí od vysielateľov a ďalších prispievateľov a tento balík je z veľkej časti posielaný do zahraničia. Potrebujeme podporovať kreatívny priemysel na Slovensku. Takže predstava, že keď sa zvýši percento hranosti v jednotlivých rádiách, tak potom z toho balíka zostáva väčšia časť na Slovensku, je správna. Ale nie je správna smerom ku komerčných rádiám. Neviem prečo by rádio, ktoré má naformátované médium, malo do vysielania umelo vsádzať isté množstvo slovenskej hudby. To smerom k nim nie je akceptovateľné. Ak sa takýmto spôsobom hľadá podpora domáceho kreatívneho priemyslu, tak sa na to ide zo zlej strany. Hudbu musia predovšetkým vyprodukovať umelci. Kvóty podľa mňa nevyriešia nič extra, nepomôžu určite novým kapelám, lebo sa budú hrať zase len tie staré. Čiže zase tu budeme mať len 80. a 90. roky, takzvaný soc-pop, kapely, ktoré sú spojené s komunizmom. Zákon nie je dobre nastavený. Keby s nami viac konzultovali, bol by lepší. Nemal by byť všeobecne postavený na tom, že takto to bude pre všetkých. Mnohé rádiá s tým naozaj majú veľký problém a zasahuje im to prudko do dramaturgie.
Jedným z argumentov Iniciatívy za slovenskú hudbu bolo aj to, aby si Slováci zase vytvorili vzťah k slovenskej hudbe…
Namiesto toho, aby sme podporovali tých najmenších, bola v školách poriadna hudobná výchova a podporovali sa ľudové školy umenia, rozširovali sa, nie zužovali, tak chceme donútiť poslucháčov, aby si vážili slovenskú hudbu. Veď to sa nedá. Tým, že im to budeme stále tlačiť do hlavy a budú každú štvrtú alebo tretiu pesničku počuť slovenskú, tak im s tým budeme liezť prudko na nervy. Keďže je tých pesničiek málo, budú stále rotovať tie isté. Po istom čase ľudia budú prijímače vypínať. Alebo v inom prípade nebudú mať radi isté kapely, pretože ich bude počuť odvšadiaľ.
Čo hovoríte na to, že rockové rádiá dostali výnimku?
Ak už teda urobili výnimku v rockovej hudbe, mohli to tak urobiť v akomkoľvek žánri. Možno hiphopu by bolo najviac, ten by asi trpel najmenej, lenže žiadna hiphopová stanica neexistuje. To je asi jediný žáner, ktorý by mal k dispozícii obrovské množstvo pesničiek. Ale len ľudovky, alebo teda rádio, ktoré je zamerané len na ľudovú tvorbu ako Regina, dokonca ide nad určené percento. Ale čo sa týka napríklad novej ľudovej hudby, nevzniká jej toľko. Tiež sa treba opýtať: Je toľko nových ľudových súborov, aby sme vedeli hrať ten počet skladieb? Robia sa nové nahrávky? Určite nie v takom množstve ako rockovej hudby.
Ako by sa teda malo pristupovať k podpore slovenskej hudby?
Vo všeobecnosti si myslím, že kroky na podporu slovenskej hudby by mali ísť skôr odspodu, to znamená začať si vychovávať novú generáciu a skôr dávať peniaze do školstva. Treba dbať na to, aby boli plné ľudové školy umenia, aby ich bolo dostatočné množstvo. Ich rušením sa tá základňa samozrejme zužuje a potom nemôže ani vygenerovať nové kapely, ktoré by boli schopné produkovať dobrú hudbu.