Najlepší čas objaviť zabudnuté

11.06.2016 12:00
39 ospaly pohzb 4x
Formácia Ospalý pohyb - zľava Paľo Hubinák, Daniel Baláž, Peter Zagar a Martin Burlas. Autor:

Začiatkom 90. rokov vydali tri zaujímavé, ale dnes už trochu pozabudnuté albumy. Nasledovala dlhá pauza a minuloročný návrat Ospalého pohybu na pódia i v podobe EP.

Trvalo to teda 22 rokov a kapela okolo skladateľa a hudobníka Martina Burlasa sa vrátila so štvrtým dlhohrajúcim albumom, ktorý vychádza v týchto dňoch pod aktívnym trenčianskym vydavateľstvom Deadred.

Už len pohľad na históriu a súčasnosť Ospalého pohybu ukazuje, že musí ísť o čosi nezvyčajné. Okrem Burlasa totiž v projekte hrá aj skladateľ Peter Zagar, ďalšia výrazná postava súčasnej slovenskej vážnej hudby, dopĺňa ich pôvodný člen Daniel Baláž, ktorý je predovšetkým známy ako rozhlasový dramaturg a moderátor Rádia_FM, a tiež jeho kolega z éteru Paľo Hubinák. Jeho niekdajší projekt Veneer svojho času veľmi zaujímavo rozčeril hladinu pomerne neprebádanej elektro-popovej scény u nás, podobne ako aj výborný debut dnes už neexistujúcej českej skupiny Khoiba, ktorý Hubinák produkoval.

Už v minulosti sa v Ospalom pohybe objavili ďalšie osobnosti rôznych umeleckých sfér, od výtvarníka Ivana Csudaia, cez Luciu Piussi, Jozefa Vlka až po Mikiho Škutu. Aj to je jedno z kúziel Ospalého pohybu: stavať rôznych (ne)hudobníkov mimo komfortných a zabehnutých zón. Aj Burlas sa v jednom z rozhovorov vyjadril, že keby kapelu zostavil z profesionálov, boli by možno lepšími hudobníkmi, no pri hraní by sa nudili a výsledkom by bola len veľká prázdnota.

Na albume počuť odlišný prístup, krehký vokál sa prelína s klávesovými plochami, gitara, basa, bicie či elektronika sa objavia z času na čas. Ospalý pohyb nie je štandardná kapelová štvorica so všetkými nástrojmi hrajúcimi celý čas a skladbami s klasickou výstavbou okolo slôh a refrénov. Výrazný je nádych nezávislej hudby prelomu 80. a 90. rokov, jednotlivé nástroje šetria priestorom. Ideálne to ukazuje napríklad Problém, jeden z najsilnejších momentov albumu, kde úvodný hluk prechádza k motívu elektrického piana a niekoľkým slovám, ktoré po chvíli prepustia miesto gitarovej vyhrávke.

Ospalý pohyb stavia na jednoduchosti a svojej zasnenej a komornej atmosfére, ktorú počuť od prvej do poslednej sekundy nahrávky. Aj preto album rastie s každým ďalším počutím, v každom ďalšom totiž na seba momenty tejto platne upozorňujú rozdielne. Raz to sú swingovo naladené Pekné šaty, inokedy experimentálne outro iOSP či slovenské texty, ale aj chvíle, keď sa Ospalý pohyb mení na Sleepy Motion a slovenčinu nahrádza angličtina. Výsledok však vždy znie ako Ospalý pohyb a celkovo sa javí, akoby medzi vydarenými začiatkami projektu a jeho terajšou inkarnáciou tých dvadsať rokov ani neprebehlo.

V počiatkoch sa Ospalý pohyb inšpiroval zvukom legendárneho vydavateľstva 4AD, ktoré vydávalo rôzne projekty ako Cocteau Twins, Dead Can Dance, This Mortal Coil a takmer celú shoegazovú vlnu tohto obdobia. Teraz, keď fanúšikovia nezávislej hudby začali znovuobjavovať (alebo si pripomínať) interpretov tohto vydavateľstva, prípadne sa kapely začali vracať na scénu, sa zdá, že na návrat Ospalého pohybu nastal ten najvhodnejší čas, prelínanie minulosti a súčasnosti im sedí dokonale, bez toho, aby zneli zastaralo, alebo celkovo prikovaní k akejkoľvek etape vývoju hudby, vrátane tej súčasnej. A je to práve dnešná doba, ktorá je podobne naladenej hudbe veľmi otvorená.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ospalý pohyb #Martin Burlas #Deadred
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk