Recenzia: Katarzia v Agnostike verí na poéziu nedokonalosti

05.10.2016 12:00
Katarzia Agnostika
Speváčka Katarzia prišla nedávno s novým albumom, ale aj novou kapelou. Autor:

Každá mladá generácia hľadá hovorcov, zástupcov, ktorí aj pochybnou každodennosťou živia svoju predstavivosť a pretavujú ju na poéziu všedných dní. Zakopnúť na ceste o nového Kerouaca je ťažké, no aj v súčasnosti sa dá oslobodiť od akýchkoľvek záťaží a nazrieť do spleti osudov urbánneho priestoru. A to aj vtipne a hravo. Katarzia, rovnako ako v prípade svojho debutu Generácia Y spred troch rokov, opäť prichádza v plnej sile. Pridala kapelu, hostí, žánrové experimenty a album Agnostika je na svete.

Katarína Kubošiová skrytá za umeleckým menom Katarzia vyvolala už svojím prvým albumom veľký ohlas. Extravaganciu ruka v ruke s plachosťou prejavu dopĺňali texty, ktoré si razom osvojilo množstvo fanúšikov. Verejnosť upierala zrak na mladučkú pesničkárku, ktorá sa pred ľudí postavila len s gitarou a sebavedomo hlásala svoje básničky pre dospelých. Tentoraz na to nie je až tak sama. Na novom albume jej robia spoločnosť hudobníci ako Martin Valihora, Marek Minárik, Vladko Mikláš či herec Robo Roth, ktorý by Katarziu rád rozplakal v skladbe Hodinový hotel. Napriek početnej zostave a inštrumentálnemu sprievodu je to stále Katarzia, ktorá má album pevne v rukách a znovu sa postarala o hudbu a produkciu.

Dvanásťpesničkový mix skladieb nenudí. Jemnejšie melancholické pasáže striedajú svižnejšie a údernejšie. Celkovo však folk ustupuje do úzadia, vpred si razí cestu výraznejšia elektronika. No neznie rušivo. Prednesový prejav Katarzie dostáva v spoločnosti výraznejšej hudby ďalší rozmer – na skladby pôsobí ako trefné trópy a figúry na báseň. Prekvapí aj rapová Princezná lolita či tanečnejšie polohy v piesňach Srnka či Z izby do izby.

„Ako nám všetko ľahko prepláva. Sme majstri sveta cynizmu. Aké je jednoduché nadávať. Čo sa nezje, chceme aspoň oblíznuť…“ znie v úvodnej piesni Milovať sa s hudbou. Kritiku si Katarzia príliš neberie, hlavne pokiaľ nie je konštruktívna. Sama k sebe je vraj kritická viac ako dosť. Hľadať vždy skôr pozitívne stránky vecí bolo doménou aj Juraja Kušnierika, ktorému Katarzia album venovala a ktorý hudobníčke veril aj vtedy, keď sa častejšie ako hudba a texty skloňovali jej zdatnosti v hre na gitaru.

Napriek plejáde pozvaných hudobníkov sa obľúbenej gitary nevzdala ani tentoraz. Dokonalosť nie je všetko, vraví Katarzia. Občas sa v kráse skrýva prázdnota a bezcitnosť. Môžeme len hádať, koho si zobrala na mušku v skladbe Michal, no rozhodne s ním nemá ani gram súcitu, aj keď má „dva metre výšky a IQ 1 000“. Byť človekom znamená mať chyby, a to je prirodzené.

Aj keď by vôbec neprekážalo, keby sa Katarzia ešte chvíľku uberala cestou komorného pesničkárstva, Agnostika rozhodne nebol krok vedľa. Nabalila v nej na seba viac vrstiev – môžeme sa pohodlne zviezť na vlne rytmov či melódií, no esencia sa opäť skrýva práve v nákazlivých textoch, ktoré nás nútia spozornieť, zamyslieť sa a v konečnom dôsledku sa aj zabaviť. Katarziine piesne sú živé, čakajú na nás na každom rohu, na miestnej diskotéke, doma vo vani, keď sa nám darí aj nedarí, pretože dokonalosť je vlastná akurát tak Michalovi.

Hodnotenie Pravdy
4 hviezdičky z 5

Katarzia: Agnostika
Slnko records 2016

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#recenzia #album #Katarzia #Slnko Records #Agnostika #Katarína Kubošiová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku