Jožo Ráž: Už prakticky nemám chybu

Na koncertoch – a na rovnomennom CD či jeho vinylovej verzii – je aj práve najdiskutovanejšia pieseň Elánu Z tričiek zúri Che Guevara. Symbol revolúcie zúri, Jozef Ráž  sa usmieva: Je to frajer ako sviňa, povie o Guevarovi a zapáli si kubánsku cigaru.

Máte zasa šnúru koncertov – je pre vás koncertovanie stále také vzrušujúce ako v mladosti alebo ste už zvyknutý na reakcie publika? Vie vás niečo na koncerte prekvapiť?
Koncerty ma bavia stále, veď to je základ, aby sme robili muziku a boli v kontakte s publikom. Ja mu dám zo seba to najlepšie, ľudia mi dajú tiež to najlepšie, a keď si na to zvyknete, stanete sa od toho závislým. Publikum milujem, a preto stále rovnako milujem aj koncerty. Je to stále rovnako vzrušujúce, lebo bojujete o život. Vždy je to buď – alebo. Nikdy to nie je vopred vyhraté.

Naozaj je to buď – alebo?
Tak alebo sa zatiaľ našťastie nepodarilo (zasmeje sa a prekrižuje sa).

Niekedy ste sa niečoho aspoň zľakli?
Boli sme raz na turné so slávnou poľskou kapelou Lady Pank, ktorá s nami najskôr hrala na turné po Slovensku – u nás boli vypredané športové haly – a potom sme šli s nimi po Poľsku. Predtým mali tri roky zákaz hrať, takže keď im to konečne znova povolili, boli slávni „jak hovado“. A s nimi sme zažili aj koncerty, kde v športovej hale boli len dvaja ľudia. Sedeli sme v krčme v nejakom poľskom meste, popíjali a s akýmisi mladými sme tam dali reč, ako je to v Poľsku s muzikou a či poznajú Lady Pank. Oni, že jasné. Ale keď sme sa spýtali, či idú na koncert, tak oni: to zas nie. Takže sme zažili prázdne športové haly, to bolo zaujímavé.

A čo ste robili?
No hrali sme. Odohrali sme svoje a vybavené. Ale nepochopil som to: 12 športových hál a všetky prázdne, najviac tam bolo asi 20 ľudí. Neviem, ako to bolo možné. Asi to bolo sponzorsky zaplatené, bola to vtedy najslávnejšia poľská kapela.

Ale Slováci, prípadne Česi na vaše koncerty chodia.
Chodia. Keď poviem, že prídem, sú tam a ďalších dvetisíc ľudí je vonku.

Zaujímalo by nás, čo sa deje po koncerte. Zmenilo sa to nejako?
Myslíte drogy, sex a rokenrol?

Prezraďte, ako to bývalo a či dnes už ste vybúrený.
My sme veľmi inteligentná kapela, to je naša najväčšia prednosť. My nepotrebujeme rozbíjať hotely a robiť „prúsery“, tak to nerobíme. Dnes sa nechávam chrániť esbéeskou, aby ma neotravovali fanúšikovia, lebo ja ich síce milujem, ale občas sú neskutočne bezohľadní. Robia veci, ktoré by som si ja voči nikomu nedovolil. Po koncerte idem do šatne, prezlečiem sa a v sprievode bodygarda zmiznem. To je celé, nie je so mnou možné vôbec nič. Niekedy, keď je príležitosť, tak sa ako kapela stretneme v uzavretom priestore, kde nemá prístup verejnosť, večeriame a pijeme a bavíme sa, ale nič extrémne nerobíme.

A čo si dáte? Menia sa vám vekom chute a zvyky?
Nemenia.

Nedávali ste si kedysi trebárs zabíjačkovú misu a teraz niečo diétne?
(Rozosmeje sa.) Ja som z chudobnej rodiny, mám dve sestry, nemali sme veľa peňazí, mäso sme nevideli celý týždeň. Mäso bolo len cez víkend, dostal ho otec a my len šťavu. Takže ako malý som si hovoril, že ako veľký budem bohatý a budem jesť len steaky. Aj som to pár rokov robil, ale už ma to prešlo a jem úplne normálne. Relatívne zdravo. Nie som za to, že by človek mal jesť len müssli a surovú zeleninu. To nie, poctivá slanina, poctivé maslo, všetko poctivé je dobré, len to netreba preháňať. Striedmo.

Teraz je tu zapeklitá otázka. Prehodnocujete s vekom svoje názory vzhľadom na to, ako sa vyvíja situácia vo svete? Zopakovali by ste napríklad provokatívne výroky o Číňanoch aj dnes, keď sa Čína stáva partnerom najvyspelejších krajín? Aký máte v skutočnosti vzťah k Číne? Chceli by ste tam koncertovať, predávať CD?
K Číne mám odjakživa rovnaký vzťah. Číňanov si vážim za ich pracovitosť a skromnosť. Hrať by som tam chcel, aj predávať cédečká, to je jasné, veď to je nenormálny trh. Ale netúžim po tom, aby prišli sem a všetko ovládli. Nemám proti nim nič, ale nech sú tam, kde sú. Každý nech žije a nechá žiť. To je môj životný princíp. Keď chcete niečo zlepšiť, zlepšite seba, to je najlepšie.

Vy ste sa tiež niekedy zlepšovali?
Ja sa zlepšujem stále. Smerujem k svätosti a chcem ju dosiahnuť ešte v tomto živote, aby som sa sem už nemusel vracať. Stále sa dá niečo zlepšiť, hoci ja už prakticky nemám žiadnu chybu.

Ako znášate, keď vás chce niekto zlepšiť zvonku?
To nejde. Učím sa rád od múdrych ľudí, to je jasné, ale aby ma niekto menil, to nie. Oveľa jednoduchšie je byť príkladom, ako nasledovať príklady, to je základ. Ja celý život pôsobím od bolesti a zatiaľ som nažive, čo je obrovský zázrak a dúfam, že to tak aj zostane.

Nebojíte sa, že by vás raz vaša recesistická nátura pripravila o fanúšikov? Vyčítali vám niekedy vaše politické názory či sympatie k niektorým politikom?
Ja celý život robím, hovorím a myslím si, čo chcem. Ak sa to niekomu nepáči, nech ma nepočúva. Samozrejme, že ma kritizujú, označujú za kontroverzného, namysleného a neviem čo, ale s tým sa nedá nič robiť. Ja som taký, aký som. Keby ste sa ma pýtali, aký som, tak vám poviem, že som nenormálne skromný, výborný chalan, ale to málokto verí.

To veríme.
Navonok pôsobím ako roker, šoumen, to je jasné, to patrí k tomu, rovnako ako popularita. Ak by sa to dalo robiť bez popularity, robil by som to bez nej. Lebo popularita je strašná.

K čomu vás prinútila?
K všeličomu. Niekedy sme utekali oknami zo sály, aby nás fanúšikovia neroztrhali. Je to ťažké a ešte ma aj prenasledujú šialenci. Jedna žena ma roky prenasledovala, stávala na rohu pred mojím domom, naskakovala mi do auta, dávala mi kľúče od svojho bytu, nech sa k nej nasťahujem a kedy si ju zoberiem. Nedala sa odohnať, šialenstvo. Ona bola pipi, na ňu neplatilo, že s ňou nechcem nič mať.

A niektorá fanúšička sa vám niekedy aj tak páčila, že ste museli so sebou bojovať? Aby ste neskĺzli?
V našom živote sú krásnych fanúšičiek zástupy, tisíce.

Takže vám zovšedneli?
O tom vám nič nepoviem, s tým sa nedá nič robiť. Keby to tak nebolo, bolo by to horšie, lebo by sme neboli takí slávni. Ale nie je to vždy príjemné. Ja nikam nechodím. Nikam, do žiadnych podnikov. Keď idem do obchodu nakúpiť, vrhnú sa na mňa traja žobráci, nech im dám peniaze. Keď im poviem, kúpim vám rožok a syr, to nechcú a ešte mi trieskajú po aute. Je to ťažké.

Viete, v čom spočíva váš sexepíl? Pestujete si ho?
Nepestujem si nič, som taký, aký som a nedá sa s tým nič robiť. Som normálny chalan, len hrám v kapele, ktorá je slávna, lebo robíme dobré pesničky, to je celé. Chvalabohu, že sa nám to darí.

Tak poďme k vašej najnovšej pesničke Z tričiek zúri Che Guevara. Ľudia reagujú podráždene. Vysvetlíte, ako tú pesničku myslíte?
Spievame to, čo si myslíme a na problémy upozorňujeme tak, ako vieme. Podľa mňa sa svet rúti do záhuby a ľudia by s tým niečo mali robiť. Toto je jedno z upozornení. Za vraždy sa nezatvára, z tričiek zúri Che Guevara. Mnohým sa nepáči, vraj Che Guevara bol krvavý revolucionár a Castro je šialenec, ja si to nemyslím, ja ich uznávam. Každý nech uznáva, koho chce a nech neškodí, nech pôsobí konštruktívne, to je celé.

A text pesničky o Che Guevarovi ste dostali od Juraja Soviara alebo ste si ho od neho objednali? Ako to vzniklo? Ďuro Soviar s nami žije, často spolu debatujeme, pozná naše názory. Toto doniesol, ja na to: výborne, presne to som chcel povedať a nahrali sme to. Aj ste vyzvali fanúšikov, aby prišli s nápadmi na videoklip k pesničke. Už nejaké poslali? Niečo všelijakí amatéri posielajú. Tie nápady sú skôr štandardné, priemerné. Keď sa niečo výnimočné objaví, tak to odmeníme, zatiaľ však nič.

Máte Che Guevaru naštudovaného, poznáte jeho život? Keď niekoho uznávate, je to také inštinktívne alebo sa ním viac zaoberáte? Čo by ste o ňom povedali na margo tej pesničky?
Že Che Guevara je správny chlapík. Doktor, ktorý mohol mať dobrý život, ale dal sa na boj za spravodlivosť a doplatil na to. Proste urobil to, čomu veril, bojoval za to, čo má zmysel. Správny človek. Veď pozrite sa naňho (ukazuje na plagát mladého Che Guevaru s cigarou, ktorý má v kancelárii), veď to je frajer ako sviňa.

Ale vedia ľudia, kto to vlastne bol? Nepoznajú súvislosti.
Ale vedia. Pomohol Castrovi na Kube vyhrať vojnu, to je základ.

Ale berú to zjednodušene. Myslíte, že tí, čo dnes nosia tričká s Che Guevarom, vôbec o jeho živote niečo tušia?
Vedia, že to bol revolucionár, a to stačí.

Vy by ste si obliekli tričko s Che Guevarom?
Ja dve také tričká mám, ešte som ich na sebe nemal, ale už desať rokov ich mám v skrini. Teraz som ich hľadal a nemôžem ich nájsť.

Mohli sme vás v nich odfotiť.
A to zase nie, odtiaľ potiaľ. Ja by som to tak nestresoval, tá pesnička nie je taká dôležitá, ako to ľudia zobrali. Vraj komunistická strana poslala do Nového času ďakovný list, že konečne niekto povedal pravdu, že Elán je bomba a svätý. Ľudia to zobrali strašne vážne.

Stretli ste sa niekedy osobne s Castrom? Videli ste jeho alebo nejakého iného revolucionára?
S Castrom sme sa, bohužiaľ, nestretli, aj keď sme na Kube boli dvakrát, ale objektívne sa to nedalo. Ale za 40 rokov našej kariéry sme stretli všelijakých zaujímavých ľudí, lebo sme prešli celý svet, Ameriku, Afriku, celé Rusko, Austráliu. Som vďačný za každé dobré stretnutie, lebo dobrých ľudí nie je veľa.

Ktoré z tých stretnutí vám utkvelo v pamäti ako mimoriadne?
Napríklad sme sedeli a pili so šéfom ruského vesmírneho mestečka Georgijom Beregovým. To bol päťdesiatročný superprofík, ovládal päť jazykov, nenormálny chlapík. Sedeli sme po koncerte s papalášmi z toho mesta, tí sa postupne opili a ja som sa mu prihovoril: Tovarišč Beregovoj, čo myslíte, prečo tu všetci pospali a zostali sme len my polotriezvi? A on: znajete ribjata, u vás je to molodosť a u mňa opyt (skúsenosť).

Existujú aj dnes u nás ľudia, čo by šli do revolúcie? Je vôbec kam ísť s revolúciou?
Určite je kam ísť. Myslím si, že kapitalizmus neprežije, skončí, podľa mňa je to cesta do pekla. Pretože to je systém, kde najväčší „odrbávač“ je najväčší šéf. Revolucionárov, ktorým by som veril, nepoznám. Kotleba je pre mňa nebezpečný blázon, ale rastie mu popularita, lebo všetci sú „nasraní“ a on to zosobňuje. Ľudia ani nevedia, prečo ho volia, len preto, že je proti. A je to nebezpečné, lebo za ním sú ešte oveľa horší ľudia, ako je on – so zbraňami a pripravení strieľať. Ja si myslím, že slušne a demokraticky sa treba dopracovať k lepšiemu systému.

Hodnotí publikum aj text pesničky? Cítite, že rozumejú tomu, čo spievate? Často to môžu pochopiť celkom inak, ako v prípade Che Guevaru.
Naše texty sú bez debaty polovička nášho úspechu. Je to v inteligencii, tie texty sú múdre. Nie sú len zábavné, ale aj na rozmýšľanie. A ľudia to cítia, aj keď jeden človek možno niečomu celkom neporozumie, ale v globále publikum rozumie. A preto spievajú s nami. Ja keď zabudnem dve slová, dav to zaspieva, nie je problém.

Aký musí byť text, aby vám sadol? Čo v ňom hľadáte?
S textami je to ťažké. Keď nemám dobrý text, neviem spievať. Musím mu veriť, musí byť dobrý, vtipný, zábavný. Také texty robil Boris Filan, a tým urobil túto kapelu nesmrteľnou. Boris je najmúdrejší chlap, akého poznám. Robil jedny z najlepších textov na svete. Preto je Elán taký populárny.

Boris nežiarli, keď vám napríklad teraz Juraj Soviar napísal túto populárnu pesničku?
Boris posledných päť rokov pre nás prestáva robiť, lebo píše svoje knižky. To ho baví, je spisovateľ a už nemá takú potrebu robiť nám texty. Ale myslím, že on rovnako ako ja žiarlivosťou veľmi netrpí. Prečo by aj, keď je najlepší na svete?

Čítate Filanove knihy?
Ani jednu.

Ani tie, kde píše o vás?
Ani riadok. On vie prečo. Aj som mu to povedal: tieto knižky čítať nemusím, lebo všetko, čo tam je, viem. A čakám na tú knižku, ktorú budem od neho čítať. A verím tomu, že jednu serióznu knižku napíše. Lebo tieto sú zábavné a ľudia ich žerú, ľúbi sa im to. Ale ja to všetko poznám, ja som to žil, nepotrebujem to čítať. Mám to všetko doma, celú knižnicu komplet Boris, ale nečítal som z toho nič. On to chápe, čo mu iné zostáva.

A čo vás teda baví čítať?

Čítam dobré knižky. Detektívky, beletriu aj filozofické veci. Čítal som aj komplet Goetheho Fausta vo veršoch, ale moja najobľúbenejšia knižka je napríklad Gold nad zlato od Hellera. Ale výborných kníh je plno. V mladosti som čítal celé noci, prečítal som všetkých klasikov, bestsellery aj vinnetouovky, tisíce kníh. Teraz čítam severských autorov, Nesba, Maya a podobne. Sú to trochu depresívne detektívky, ale sú zmysluplné. Nemám nervy na „bláboly“. Ja sa rád ku knihám vraciam. Ale dnes ide celý svet dolu vodou aj umenie, hudba, knihy, katastrofa. Valí sa toľko „blábolu“, to je zúfalstvo.

Prečo podľa vás ide muzika dolu vodou? Čo je príčina?
Príčina je elektronizácia celého sveta, počítače, mobilné telefóny a všetky tieto somariny, ktoré ja vôbec nepoužívam. Muzika, ktorá sa robí na počítačoch, je pre mňa prázdna. Žiadna myšlienka, len I love you. To nemôžem počúvať. Ja mám rád staré veci, najradšej mám kapelu Chicago, raz za rok počúvam ich vinylové platne, a to je blaho. Ale inak muziku nepočúvam.

Nezaujíma vás ani klasická hudba?
Dobrú klasiku si raz za tri roky vypočujem rád. Mám obľúbených klasikov ako Vivaldi, Beethoven, Mozart – tých základných všetkých. Ale do opery nechodím, hoci v mladosti som mal do opery permanentku.

Prečo teraz už nechodíte? Aj tam by na vás vyskočili fanúšikovia?
Tam chodia slušnejší ľudia, tam by ma asi neotravovali, ale nemám dôvod. Nič špičkové, čo by ma prinútilo tam ísť, sa nevyskytne. Nechodím na koncerty, strašne nerád som v dave. Mám rád dav ako publikum na mojom koncerte, ale aby som ja bol v dave a pozeral sa na niekoho iného, to nie.

Nebojíte sa starnutia? Nevytláčajú vás mladí? Nevideli sme vás v porote niektorej súťaže, nechcete tam byť alebo vás nevolajú?
Volajú ma stále do porôt všetkých týchto hlúpostí, ale ja tam nikdy nepôjdem. Hovorím im, preboha, keby som tam bol, tak vám to zničím. Veď ja to neznášam, je to niečo nedôstojné, odporné.

Ale aj tak vás na to presviedčajú?
Áno. Nemám nič proti tomu, nech si to Habera alebo Lucka Bílá robia, ale ja ani bohovi. Keby som mohol, všetko to zakážem. Veď tým súťažiacim sa ubližuje. Chvíľu sú v televízii, majú super zvuk, svetlá, sú slávni a myslia si, že život bude super. A keď sa to skončí, páchajú samovraždy. Je to lacné a sledované, tak sa to produkuje.

Keby ste teraz začínali, nezlákalo by vás to, neprihlásili by ste sa do takej súťaže?
Boli sme na Lýre, to áno, iná cesta nebola. Ale nehráme ani na festivaloch. My si vypredáme svoje koncerty a nepotrebujeme, aby nám niekto naháňal publikum. Ani keby som bol mladý, by som to neurobil. My sme desať rokov makali, aby sme si mohli kúpiť aparatúru. Dnes si všetko kúpite hneď, ale nejde to zo srdca.

Mali ste vo svojich začiatkoch aj krízy a pochybnosti?
Začínali sme veľmi ťažko, keď sme zakladali kapelu, neboli poriadne hudobné nástroje. Tie boli len na Západe a ani sme na to nemali prachy. Neskôr, keď sme si kúpili aparatúru, hrali sme v podnikoch, ale vzdať sme to nikdy nechceli.

Máte rád ironizovanie a recesiu, ale na to musí byť človek dobre pripravený. Sledujete trebárs politiku? Viete vždy, kde je sever?
Nikto nevie, kde je sever, ale smerujem od bolesti, komu môžem, pomôžem, a komu nemôžem, tomu sa snažím nezavadzať. A iróniu a vtip milujem, ale na to sa nedá pripraviť. Musíte zaťať zuby a robiť to, čo si myslíte a dúfať, že to ľudia pochopia. A keď nepochopia, nič sa nedá robiť.

Aký ste boli žiak?
Vždy super. V živote som nemal trojku, celý život som bol vyznamenaný, na vysokej škole som mal prospechové štipendium. V škole som bol absolútna jednotka. Aj predseda triedy.

Ale čo. Aj pionier?
To je problém. Jediný raz v živote som omdlel, a to práve pri pionierskom sľube. Keď nás „ošátkovali“, omdlel som. Bol som vzkriesený, lebo som šiel omdlieť, odviedli ma a kým ostatní skladali pioniersky sľub, ja som sa mu vyhol.

Spievate si niekedy svoje pesničky aj doma?
Nikdy svoje pesničky nikde okrem koncertov či nahrávania v štúdiu nespievam. Len moje vnučky si púšťajú moje platne. Tancujú a spievajú ako bohyne, sú talentované. Zlaté, pekné, inteligentné a rozmaznané ako sviňa. Jedine ja ich neposlúcham, inak všetci robia to, čo ony chcú. Ale keď sú u mňa, musia sa správať slušne. Inak ich vyhodím.

Ste prísny?
Áno. Jedna má osem, druhá šesť rokov. Pokúšajú sa omotať si ma okolo prsta.

No to je výzva, taký dedko.
Ale zlaté sú, len všetkého majú stokrát viac, než potrebujú. Ale ja budem tvrdý, cezo mňa neprejdú.

Máte nos na hity? Viete, ako z pesničky urobiť hit?
Keď niečo nie je hit, urobiť sa nedá. Ale nos na hity mám, viem, či pesnička bude fungovať, alebo nie. Napríklad Voda, čo ma drží nad vodou. Keď ju Vašo doniesol, vedel som, že to bude hit. Neľúbila sa mi, ani sa mi neľúbi, ale furt ju musíme hrať, lebo všetci ju chcú.

Je to na vás príliš sentimentálne?
Ja som to naspieval do filmu, po zmixovaní som išiel zo štúdia na motorke a naraz čiernočierna tma a o dva mesiace sa prebudím polámaný a Voda, čo ma drží nad vodou, bola najslávnejšia pesnička. Národ ma zachránil, že sa za mňa modlil, tak mu spievam tú Vodu.

Zaujímajú sa o vás mladí hudobníci? Chcú sa u vás poučiť? Rád rozdávate rozumy?
Keď mi niekto dá otázku, odpoviem najlepšie, ako viem, aj muzikantom. Ale medzi muzikantmi nie som veľmi obľúbený, lebo som príliš úspešný. Takže veľa priateľov v popmusic nemám.

A mladé kapely chcú s vami hrať?
Chcú, samozrejme, lebo všetci chcú publikum. Občas niekoho zoberieme, keď si to zaslúži. Aj teraz budeme mať ako predkapelu Instinct a potom chorvátsku speváčku Ninu Kraljič. Veľa kapiel je ochotných zaplatiť veľa peňazí, aby mohli s nami hrať, ale robíme to len zriedka.

Nechystáte zasa koncert s Lúčnicou? S kým by ste sa rád stretli v nejakom projekte?
Program s Lúčnicou bol úspešný, ale asi sa k tomu nevrátime. Inak by som si rád zaspieval s Fredym Mercurym, ale ten už tu nie je, bohužiaľ. On spieval ako boh. Nemal na svete konkurenciu, škoda ho. Mohli by sme spolu spievať Dresy alebo hociktorú inú pesničku. Queeni bez neho už nie sú nič. Dúfam, že sa niekde v nebi má dobre.

Obišli ste odpoveď na otázku, či sa nebojíte starnutia.
Tým sa nezaoberám. Na svoj vek sa našťastie necítim a inak som spokojný. Mám čo jesť, mám kde spať. Kým mám dobré kubánske cigary a dobrú írsku whisky, tak som spokojný, Žiadny iný luxus nepotrebujem, ale to keď nebudem mať, bude revolúcia. Fajčím jednu dve cigary denne, o piatej si zapálim cigaru, dám si pár whisky a som v raji.