Ako predskokanov si zavolali mladé tváre, slovenskú kapelu Instinct a speváčku Ninu Kraljič, ktorá tento rok v Eurovízii reprezentovala svoje rodné Chorvátsko. Veľké sťahovanie národov od bufetov s občerstvením smerom do sály sa však začalo až tesne pred ôsmou hodinou.
Zhasnutie svetiel bolo pre fanúšikov jasným signálom, aby ešte zvýšili decibely. Kapela si však dávala načas a ľudí držala ešte chvíľu v napätí. Čakanie vyplnila svetelná šou s reprodukovanou hudbou v štýle disko s bohatým zastúpením nielen syntetizátorov, ale aj dychových nástrojov. Aj keď si dnes členov kapely ako parketových levov ťažko predstaviť, s dychovou sekciou neboli od reality ďaleko. S príchodom na scénu o tom svedčila aj trojica mladíkov so saxofónom, krídlovkou a tronbónom v rukách. Pozornosť však patrila pevnému jadru, Jožovi Rážovi, Vašovi Patejdlovi a Jánovi Balážovi, ktorí zvolili premyslenú taktiku. Familiárnu atmosféru hneď z úvodu navodili s piesňou Kamaráti.
„Viete spievať? No vyskúšame,“ doberal si Ráž divákov. Odpoveďou mu bol dav skandujúci už dávno naučené slová piesní Vymyslená či Zlodej slnečníc. Koncert mal však pripomenúť najmä hity z albumu Hodina slovenčiny, ktorý tento rok oslavuje už 30. narodeniny. Ako prvú z tejto nahrávky sa rozhodli vybrať pieseň, ktorú si jeden večer v živote (niektorí diváci snáď aj pred 30 rokmi) spieval asi každý, predsa len… navždy sa zachová tá naša Stužková. Aj keď je Ráž, zdá sa, stále vo forme, pri vysokých tónoch refrénu mu museli pomáhať fanúšikovia.
Do tvorby z nového milénia, konkrétne roku 2003, sa preniesli skladbou Tretie Oko z rovnomenného albumu. Nie je to len obdobie niekoľkých dekád, ktoré delí ich prvé hity od novších počinov, ale aj svojrázne zmýšľanie lídra kapely, ktorý sa nebojí sebavedomo prezentovať svoje názory o náboženstve a politike. V skladbe spieva o islame, ale aj kresťanstve či judaizme, pričom každé vierovyznanie reprezentoval aj veľký symbol na obrazovke. Umiernený hudobný návrat do minulosti s piesňou Kaskadér ocenili aj diváci.
Pomyselnou prestávkou a menším vydýchnutím pre divákov bol duet Neodchádzaj, ku ktorému si Ráž prizval Ninu Kraljič. Po tucte skladieb však musel nazbierať sily aj sám líder, a preto žezlo predal Patejdlovi, ktorý v koncertnej premiére uviedol skladbu Zvláštny smútok víťazov. Pochmúrnejší ráz piesne však znovu prebudil témou, ktorá tradične nezostáva bez búrlivej reakcie. Skladbu Zanedbaný sex sa tento raz rozhodli oživiť aj projekciou „kamasutry“ kreslených panáčikov na obrazovke.
S novšou skladbou Páni pripime už na pódiu stál oddýchnutý Jožo Ráž. S dychom vystačil aj počas fajčenia obľúbenej cigary. Jediný tuhý fajčiar, ktorý si pieseň Cigary idú do neba, užil, bol však len on sám. Nikotínový nedostatok už pociťovali diváci, ktorí na koncert prišli v značnom predstihu a netušili, že budú musieť vo vnútri vydržať niekoľko hodín.
Asi najvýraznejší rozdiel medzi staršou a najnovšou tvorbou Elánu bolo cítiť pri politicky angažovanej skladbe Z tričiek zúri Che Guevara, ktorá je, ako povedal na koncerte Ráž, vraj veľmi dôležitá. Pieseň už pred turné utŕžila vlnu kritiky pre oslavu komunistického diktátora Fidela Castra či revolucionára Che Guevaru. Bolo však vidieť, že diváci sa prišli najmä baviť, preto vrelo privítali hity ako Kráľovná bielych tenisiek, Bosorka či Voda, čo ma drží nad vodou, počas ktorej si Ráž vyliezol na vyvýšené mólo. Popri speve tak mohol z väčšej výšky sledovať sálu, ktorá sa rozžiarila svetlom tisícok (žiaľ nie zapaľovačov), ale mobilných telefónov.
Lúčenie sa s bratislavským publikom trvalo posledné tri piesne. Aj keď Ráž už volal „nie“, ľudia mu naopak vracali stále „áno“. „Tak dobre, ale spievať už budete vy“, určil si podmienky, no neskôr z nich aj tak neskôr upustil. Spolu s davom tak spolu odspievali skladbu Čakám ťa láska. Koncertné finále sa nieslo v rovnakom duchu, ako vysoké nasadenie hneď z úvodu. Prierez tvorbou ukončili titulnou skladbou turné Živých nás nedostanú.
Aj keď je väčšina fanúšikov Elánu dávno po škole, zdá sa, že z hodín slovenčiny si pamätajú mnoho. Keď by ich mali koncertní lektori ohodnotiť, za podporu by si určite zaslúžili výbornú. Mnohé hity sa ľuďom dostali chtiac-nechtiac pod kožu, koncert Elánu je pre nich stávka na istotu. Otázka je, či to tak bude aj vtedy, keď miera nových angažovaných textov prevýši príjemnú nostalgiu.