Ktoré meno uprednostňujete, Josep alebo José?
Moja rodina a priatelia ma, samozrejme, volajú Josep, mojím pravým katalánskym menom. Počas režimu generála Franca som ho však nesmel používať, a tak som sa stal Josém. Neskôr, keď už som mohol pôvodné meno používať oficiálne, vo svete opery som bol už známy ako José Carreras, nechal som si ho teda ako svoje umelecké meno.
Ako svoju veľkú inšpiráciu uvádzate výkon amerického tenoristu a herca Maria Lanzu vo filme The Great Caruso (Veľký Caruso, 1951). Neučaroval vám vtedy okrem spevu aj svet filmu?
Jedna z najúžasnejších vecí na opere je aj to, že môžete spievať a hrať súčasne. Vždy som si užíval oboje. Účinkoval som v operných filmoch, ale tiež vo filme Final Romance, kde som si zahral úlohu slávneho tenoristu.
Ste aj veľkým fanúšikom futbalového klubu FC Barcelona. Podľa vás to bol spôsob, ako si zachovať svoju identitu Katalánca aj počas Francovej diktatúry. Ako tenoristu sa vás jeho represie nedotkli?
Slogan FC Barcelona stále znie „viac ako len klub“, čo hovorí samo za seba. Ja som mal veľmi pekné detstvo, represie sa dotkli skôr mojich rodičov. Francov režim sa nedotkol ani mojej kariéry, pretože v čase, keď som získal nejaké meno vo svete opery, už vládla demokracia.
Vaša kariéra však začala naberať obrátky už v roku 1970, keď ste stvárnili Flavia v opere Norma. Ako si spomínate na svoj operný debut? Predsa len, táto úloha vám otvorila množstvo dverí.
Flavio bola iba malá úloha, ale zdieľať javisko s hviezdami ako Montserrat Caballeová, Mario del Monaco či Fiorenza Cossottová, bolo to, akoby sa mi splnili všetky sny. Samozrejme to bola aj veľká šanca ukázať sa.
Je nejaká úloha, ktorá vás počas kariéry zasiahla najviac?
Je naozaj ťažké vybrať jednu. Možno postava Rodolfa v Bohéme, ale tiež Don José v opere Carmen. To je fantastická rola, aj keď jeho charakter je naozaj zložitý.
Spomínate si aj na obecenstvo napríklad v 70. rokoch? Čo sa zmenilo oproti súčasnosti?
Všeobecne platilo, že diváci boli hudobne vzdelaní, opera bola vymedzená pre úzke publikum. Mám pocit, že dnes je opera otvorenejšia širšiemu publiku. Je to určite pozitívny jav, a musím skromne dodať, že k tomu prispel aj obrovský úspech projektu Traja tenori, ktorý sprostredkoval klasickú hudbu širokej verejnosti.
Aj to bol teda dôvod, prečo ste sa po prekonaní choroby rozhodli pridať k Plácidovi Domingovi a Lucianovi Pavarottimu? Aby ste spopularizovali žáner opery?
Traja tenori naozaj predstavili obrovský klasický repertoár stovkám miliónov ľudí. Ľuďom, ktorí by inak možno operu nenavštívili, dokonca sa jej obávali. Verím, že to je naozaj veľká vec pre oblasť vážnej hudby.
Musí opera robiť aj kompromisy, aby sa vedela „predať“? Ako vnímate napríklad operných spevákov v rôznych talentových súťažiach?
Všetci traja sme spievali v tých najznámejších svetových operných domoch, spolupracovali sme s rôznymi maestrami na tých najlepších produkciách, a to ešte predtým, ako sme sa spojili v Troch tenoroch. Preto je medzi nami a talentovými súťažami, ako spomínate, veľký rozdiel. To nie je opera, ale len istá forma zábavy.
Myslíte si, že aj takto dokážete vzkriesiť zlatý vek opery?
Som veľmi optimistický. Oproti minulosti je tu napríklad viac operných domov. Veľký úspech majú aj premietania operných predstavení v kinách. Sú tu skvelí speváci a speváčky ako Jonas Kaufmann, Anna Netrebková či Juan Diego Florez, no aj množstvo mladých talentov, ktoré sa čoskoro ukážu. Opera je majstrovské dielo, ako napríklad obrazy Vincenta van Gogha. Ich hodnota pretrvá naveky.
V roku 2014 ste sa po takmer osemročnej odmlke objavili v opere El Juez (Sudca). Môžu to vaši fanúšikovia chápať ako návrat na scénu?
To je ďalší dobrý argument, prečo opera bude mať úspech aj v budúcnosti. Aj v súčasnosti vznikajú vynikajúce nové diela. Opera El Juez mala začiatkom júla premiéru aj vo Viedni, a kdekoľvek ju uvedieme, všade je vypredaná a teší sa priazni divákov. Naozaj ma to teší, pretože je vidieť, že ľudia prijímajú aj nové projekty a produkcie. Zatiaľ však plánujem účinkovať len v tejto opere.
A Life in Music (Život v hudbe) je naozaj vaším posledným svetovým turné?
To je plán. Prial by som si, aby som v rámci neho mohol navštíviť každé mesto, v ktorom som už skôr účinkoval, no to, samozrejme, nie je možné. Je to však výber miest po celom svete, a tak aj celé turné potrvá dva až tri roky.
Aj v Bratislave plánujete odspievať piesne, ktoré vás nejakým spôsobom ovplyvnili, môžete nejaké prezradiť?
Bude to naozaj široké spektrum piesní. Od opery až po operetu, muzikál či tvorbu známu prostredníctvom Troch tenorov. Sú to piesne plné vášne, emócií, ktoré sa pokúsim preniesť do môjho hlasu. Sú to presa len moje korene. V niektorých prípadoch dokonca viac ako len to.
José Carreras
- José Carreras, vlastným menom Josep Carreras i Coll, je španielsky operný spevák, tenorista, ktorý sa narodil 5. decembra 1946 v Barcelone.
- Na vrchole úspešnej kariéry v roku 1987, ktorú preslávili najmä interpretácie diel Giuseppe Verdiho a Giacoma Pucciniho, mu diagnostikovali leukémiu. Po tom, čo mu lekári dávali len malé šance na prežitie, zákernú chorobu prekonal. Po tejto skúsenosti založil v roku 1988 Nadáciu Josého Carrerasa proti leukémii, ktorá ekonomicky podporuje výskum leukémie a ktorá udržiava banku darcov kostnej drene.
- Veľký ohlas vzbudil jeho návrat na koncertné pódiá v roku 1990 s úspešným projektom Traja tenori, kde sa stretol s Plácidom Domingom a Lucianom Pavarottim.
- Na operné pódiá sa takmer po osemročnej odmlke vrátil v roku 2014 v hlavnej úlohe v opere El Juez. V rámci koncertnej činnosti v súčasnosti absolvuje posledné svetové turné.
