Výtvarné dielo funguje aj v hudbe

V seriáli Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazrieme do zákulisia sveta umenia a kultúry. V aktuálnej časti prinášame pohľad na to, ako vzniká hudobná interpretácia výtvarného diela.

, 09.11.2016 09:00
33 serial2 3x Foto:
Projekt Fast Forward z roku 2015 sa zameral na interpretáciu diel výtvarníkov Juraja Bartusza a Svätopluka Mikytu.

Ak sa zamyslíme nad tým, aká oblasť umenia najjednoznačnejšie komunikuje s hudbou, bola by to možno literatúra. Rôzni básnici či literáti odjakživa inšpirovali texty skladieb, ich slová dokázala hudba ľahko interpretovať prostredníctvom spevu. Ako však preniesť do hudby výtvarné dielo? V úlohe, ktorá by mnohých hudobníkov zastavila, vidí slovenský súbor Cluster ensemble len ďalšiu výzvu.

O súbore sme v poslednom čase počuli hlavne v súvislosti s ich debutovým albumom Cluster ensemble Plays Philip Glass, ktorý nedávno vyšiel v slovenskom vydavateľstve Hevhetia a v americkom vydavateľstve Orange Mountain Music zároveň. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby americké vydavateľstvo nevlastnil sám Phillip Glass. Umelecká skupina okolo hudobníkov Ivana Šillera a Františka Királya zaujala známeho skladateľa sviežim predvedením jeho raného minimalistického diela. Netrvalo dlho a album ocenili aj britský Guardian či hudobný server Pitchfork.

Popri dielach súčasných skladateľov, hudobných osobností 20. storočia a rôznych edukačných programoch sa však súbor venuje aj autorským projektom, kde sa snaží posúvať hranice interpretácie. Tak vznikla aj "trilógia“ konceptuálnych projektov, v ktorých sa ansámbel zameral na výtvarné umenie.

Ako zdôrazňuje Ivan Šiller, neexistuje žiaden univerzálny postup práce, ktorý by analyzoval napríklad ťahy štetca, dynamiku či farebnosť konkrétnych prác: "Tvorba vychádza z našich rozhovorov o diele, postup je vždy trošku iný, ale vychádza z analýzy výtvarného diela. Predovšetkým analyzujeme štruktúru a formu, ktorú následne prenášame do zvukov. Dôležitým prvkom je aj improvizácia. Nejde o transkripciu do nôt, ale o výtvarnú inšpiráciu, ktorá nás viedla k vytvoreniu hudobného diela.“

Odvaha posúvať hranice tvorby

"Prvý bol adamčiakovský Dots.Lines.Shapes., na ktorý sa môžeme pozerať ako na klasickú interpretáciu grafických partitúr,“ hovorí František Király o hudobno-vizuálno-tanečnom predstavení z roku 2013, kde vychádzali z diela slovenského konceptuálneho výtvarníka a hudobníka Milana Adamčiaka. Súbor Cluster ensemble si na tento projekt pripravil niekoľko partitúr z publikácie Archív III (NÔTY) / notácie a grafické partitúry, ktoré z Adamčiakovho diela zostavil Michal Murín.

O rok neskôr sa s projektom Bon Jour Monogramista T • D posunuli o krok ďalej, keď sa zamerali na tvorbu výtvarníka Dezidera Tótha, špeciálne na jeho cyklus kresieb s názvom Partitúry (1976 – 1978). Na rozdiel od Milana Adamčiaka, Tóthove diela, napriek zvádzajúcemu názvu, neboli nikdy určené na hranie.

"Bon Jour Monogramista T • D nám otvoril inú dimenziu. Začali sme uvažovať, či je možné uchopiť a reinterpretovať výtvarné dielo hudobným či performatívnym spôsobom, aj keď sme sa odpichli od Tóthových diel, ktoré tvoril na podklade hudobných osnov,“ priblížil Király. Nie je to teda len hudba, ale aj pohyb a slovo, ktorým sa im podarilo preniesť tvorbu Dezidera Tótha do priestoru, na pomoc si pritom prizvali aj tanečníčku Petru Fornayovú a rakúsku experimentálnu umelkyňu Maju Osojnikovú.

Ivan Šiller a František Király, tvorivé jadro... Foto: Peter Fabo
35 cluster 3x Ivan Šiller a František Király, tvorivé jadro Cluster ensemble.

Vyústením týchto experimentov bol v roku 2015 projekt Fast Forward. Podľa Ivana Šillera sa práve tam pokúsili uchopiť výtvarno, ktoré nemalo s múzickým umením žiadne zamýšľané prieniky. Konkrétne išlo o diela slovenských intermediálnych výtvarníkov Juraja Bartusza a Svätopluka Mikytu.

Dá sa zachovať výpoveď umeleckého diela, keď zmení svoje médium? "Áno aj nie. Zrejme však závisí od jazyka,“ myslí si Šiller. "Cluster ensemble sa zameral na reinterpretáciu, čo významovo nesie so sebou aj posun, transformáciu. Nezameriavali sme sa na zachovanie nejakého ,odkazu‘. Pre nás to znamená, že sa na diela môžeme pozrieť úplne ináč,“ vysvetľuje tiež dôvod, prečo sa súbor nikdy nevyberie cestou opisnosti či doslovnosti. Slovenských krajinkárov či portrétistov by ste v hudbe Cluster ensemble hľadali asi márne.

Otvorení novým možnostiam

Umelecká skupina má už od začiatku ambíciu posúvať interpretáciu v oblasti vážnej hudby na ďalšiu úroveň, okrem klasických nástrojov ako klarinet, klavír či kornet preto využíva aj naprogramovaný softvér či analógový syntetizátor. Voľba použitých nástrojov však záleží najmä na zostave hudobníkov, ktorí sa pri projekte stretnú, a postupne sa tak obmieňajú okolo pevného jadra Šiller+Király.

"Hudobníci, s ktorými sme spolupracovali, už predtým poznali estetiku hrania grafických partitúr. Boli to skvelí improvizátori a hlavne, umelci s otvorenou mysľou. Bez toho sa takýto projekt nedá uskutočniť,“ podotkol Šiller. Podľa neho však takýto odvážny koncept potrebuje aj podobne zmýšľajúcich divákov – poslucháčov s otvorenou mysľou a ušami. Zatiaľ sa však stretávajú s priaznivým ohlasom. "Špeciálne pekné reakcie sme mali na diela Juraja Bartusza v Košiciach,“ spomína hudobník.

Premýšľa umelecký vedúci súboru o podobných projektoch aj do budúcna? "Máme veľa plánov. Nechajte sa prekvapiť,“ odpovedá tajomne Šiller. Ich starší projekt Dots.Lines.Shapes. si však najbližšie môžu diváci pozrieť v Prešove (22. 11.), Nových Zámkoch (29. 11.) či Dolnom Kubíne (30. 11.).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Cluster ensemble