S veľkolepou hudobno-vizuálnou šou v stredu večer zavítal aj na bratislavský Zimný štadión Ondreja Nepelu. Francúzskeho hudobníka vždy lákal koncept kombinujúci obraz a zvuk. Megalomanstvo, ktoré v prvom pláne útočí na všetky zmysly, však v druhom pláne otvára otázku: Do akej miery skutočne ovládame technológie?
„Je skvelé byť zase späť. Vždy sa tak trochu cítim ako doma. Je pre mňa veľmi dôležité zdieľať s vami tento nový projekt, dúfam, že si to užijete tak ako ja,“ vítal Jarre slovenských fanúšikov po úvodnej skladbe Heart of Noise z posledného albumu Electronica 2. Je to už šesť rokov, čo Bratislavu naposledy navštívil, no čas je, zdá sa, na hudobníkovej strane. Vo veku 68 rokov by mu šarm a iskru mohol závidieť nejeden päťdesiatnik.
O pódium sa delil s dvoma hudobníkmi a veľkými LED obrazovkami – plnohodnotnými členmi celej šou – ktoré spoločne s atmosférickou elektronikou vytvorili ilúziu viacdimenzionálneho priestoru. Jarre si tak na ploche niekoľkých desiatok metrov štvorcových vybudoval svoje vlastné univerzum. Pri abstraktných vizualizáciách, rýchlych sledoch blikajúcich svetiel a laseroch pretínajúcich priestor by možno znervóznel nejeden epileptik, no na divákov v tmavej sále štadióna s výborným ozvučením to fungovalo dokonale. Najmä keď Jarre načrel do svojho staršieho repertoáru z povestného albumu Oxygène.
Zhluky rôznych káblikov, kusy chladnej techniky či počítačové softvéry sa pod Jarreho rukami vždy premieňali na poddajné nástroje, ktoré bez jeho pokynu nevydajú ani hlások. Poslúchali aj špeciálne okuliare s minikamerou, ktoré si počas koncertu nasadil. „Teraz môžete vidieť všetko, čo robím v mojej kuchyni,“ vyhlásil tajomne. Sledovať časť koncertu skrz optiku interpreta bol pre nejedného diváka naozaj nevšedný zážitok.
Technológia je dobrý sluha, no zlý pán. Niekedy sa jej obeťou môžeme stať aj nevedomky. „Nasledujúcu skladbu som napísal pred pár mesiacmi v Moskve s veľmi špeciálnym hosťom. Jeho meno je Edward Snowden. Potrebujeme takých veľkých ľudí ako on, pretože jednoducho musíme vedieť pravdu, inak tu budeme mať len ďalších Donaldov,“ uviedol svoju novšiu skladbu Exit aj ako reakciu na výsledky amerických volieb.
Pravda verzus ilúzia. Týmito pojmami sa pravdepodobne nezaoberali diváci, ktorí skoro celý koncert odsledovali na displejoch svojich mobilných telefónov. Jarre sa však nevzdával a prostredníctvom deformovaných vizuálov sa ľuďom snažil naznačiť, že nie všetko, čo vidia na obrazovkách, musí byť naozaj skutočné.
Na dvojalbum Electronica si okrem Snowdena prizval Jarre aj mnoho ďalších hudobníkov. Okrem iných aj Pet Shop Boys, s ktorými nahral skladbu Brick England. Až pri tejto nahrávke sa niektorí ľudia konečne zdvihli zo svojich stoličiek a razili si cestu priamo k pódiu. V ich blízkosti potom Jarre predviedol aj povestnú hru na laserovej harfe, bez ktorej by si fanúšikovia jeho koncert ani nevedeli predstaviť.
Electronica Tour je zmesou starších aj novších nahrávok, do ktorej patria aj skladby z pripravovaného albumu Oxygène 3. Aj keď novinka možno nebude taká silná ako pôvodné nahrávky Oxygène či Equinoxe, Jarre má stále veľký talent. Elektroniku mení na živý organický materiál, signál, ktorý k nám z vesmíru putuje niekoľko svetelných rokov, a na rozdiel od nás mnohých je to on, ktorý má technológiu, zdá sa, pevne v rukách.