Večernica povojnového Paríža Juliette Gréco oslavuje 90 rokov

Slávna parížska štvrť Saint-Germain-des-Prés zažívala svoje zlaté časy po druhej svetovej vojne. Miestne kaviarne, bary a nočné podniky hostili významných intelektuálov, básnikov, umelcov a hudobníkov, ktorí v tom čase rozjímali o umení a filozofii existencializmu. Aj keď jej hlavného predstaviteľa – Jeana Paula Sartra v slávnej Café de Flore dnes už sedieť nenájdeme, jeho múza a „kráľovná existencializmu“ stále pripomína lesk povojnového Paríža. Speváčka a herečka Juliette Gréco v utorok 7. februára slávi 90. narodeniny.

07.02.2017 16:00
debata
Múza parížskej bohémy – speváčka a herečka... Foto: SITA/AP, STR
Juliette Gréco Múza parížskej bohémy – speváčka a herečka Juliette Gréco (na snímke z roku 1962).

„Gréco má vo svojom hlase milióny básní,“ napísal raz o šansoniérke s hlbokým a podmanivým hlasom Sartre, jej príležitostný textár. Z ďalších významných literátov tej doby sa k nehu z času na čas pridal aj Boris Vian. Na ľavom brehu Seiny bola Juliette Gréco inšpiráciou, ktorá prichádzala v čiernom – v typických čiernych džínsach a vo svetri so stojačikom. Svojou nedbalou eleganciou inšpirovala nielen intelektuálov, ale aj parížsku módu. Nie je to však niečo, čo by si vybrala tak celkom sama. Zrolované, aj o niekoľko čísiel väčšie, oblečenie bolo istý čas jediné, čo mala na seba.

V roku 1943, keď mala Gréco len 16 rokov, ju spoločne s matkou a so staršou sestrou zatklo gestapo. Dôvodom bola účasť jej matky v odboji. Neskôr ju ako jedinú prepustili, no zvyšok rodiny deportovali do Ravensbrücku, odkiaľ sa vrátili až po vojne. Keďže nemala kam ísť, obrátila sa Gréco na rodinnú známu, ktorá jej pomohla nájsť ubytovanie. Oblečenie, zväčša mužské, vtedy dostala do daru od študentov umenia či mladých hercov. Netradičný odev len dopĺňal jej výrazný zjav – dlhé tmavé husté vlasy s ofinou a uhrančivý pohľad. Netrvalo dlho a stala sa vďačným objektom známych fotografov ako Willy Ronis, Henri Cartier-Bresson či Robert Doisneau.

Juliette Gréco na koncerte počas džezového... Foto: SITA/AP, Jean-Christophe Bott
Juliette Gréco Juliette Gréco na koncerte počas džezového festivalu v Montreux v roku 2012.

Aj keď mala najlepšie predpoklady na to, aby svoj šarm a talent zužitkovala v herectve, svoj hlas sa najskôr rozhodla využiť iným spôsobom. „Milovala som poéziu a literatúru, tak prečo by som ich nemohla zhudobniť?“ priznala speváčka pre The Guardian v roku 2014. V jej bohatom repertoári tak nechýbajú prespievané básne od Jacqua Préverta či Jacqua Brela. Zo sveta hudby prišla napokon aj jej veľká láska – americký džezový trubkár Miles Davis.

Napriek speváckej kariére predsa len okúsila aj herectvo. Prvý úspech jej priniesla snímka Jeana Cocteaua Orfeus (1949). Neskôr sa prepracovala do Hollywoodu, kde okúzlila aj šéfa 20th Century-Fox Darryla Zanucka a spolupracovala okrem iných aj so slávnym filmárom Orsonom Wellesom. Opäť ju však zlákal šansón a vrátila sa do Francúzska.

Juliette Gréco koncertovala a vydávala nové albumy aj v ďalšom tisícročí. V roku 2004 sa dokonca opäť postavila na dosky parížskej Olympie, v roku 2012 zase vypredala stuttgartské divadlo. Kariéru sa posledným turné rozhodla ukončiť pred tromi rokmi. Gréco dokázala, že rozhodne nepatrí len 20. storočiu, napriek tomu však jeden prívesok z minulosti stále nosí so sebou – šarm a ducha slávnej epochy parížskeho obdobia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Paríž #Orson Welles #Juliette Gréco #Miles Davis #Jean-Paul Sartre