Pustvopol nie je iba o folklóre

Hlavné kategórie hudobných cien Radio_Head Awards sú dobrým indikátorom, ako znie tá časť slovenskej scény, ktorá nie je prehnane experimentálna, no tiež príliš alternatívna pre publikum stredného prúdu.

10.03.2017 09:00
debata
Katarína Máliková: Pustvopol Foto: Slnko Records, 2016
Katarína Máliková Pustvopol Katarína Máliková: Pustvopol

Tam sa nachádza aj prvotina Kataríny Málikovej, ktorá nahrala jeden z najzaujímavejších albumov tejto sivej zóny posledných rokov. Vyšli z toho štyri nominácie vrátane albumu roka podľa kritikov aj poslucháčov, čo je najviac spomedzi všetkých interpretov. Koľko cien nakoniec získa, dozvieme sa v nedeľu.

Čím dokázal album Pustvopol tak osloviť? Znie inak. A to aj v kontexte nezávislej scény. Slovenský folklór bol vždy zdrojom inšpirácie pre rôzne druhy umenia, zovšeobecnene od Ľudovíta Fullu po súčasný dizajn, od SĽUK-u až po ranú elektronickú hudbu s ľudovými spevmi, ako to robil v 90. rokoch This Is Kevin. Katarína Máliková však dokázala na ľudových motívoch postaviť celý album, a to aj napriek tomu, že väčšina skladieb nie je ľudových, ale autorských. Táto hranica sa na Pustvopole stiera.

Album otvára rovnomenná skladba, ktorá prelína ľudový hrdelný spev s elektronikou. Aj keď sa môže zdať, že úvodná skladba bude udávať smer zvyšku nahrávky, nie je to tak. Máliková sa rozhodla prebádať nielen kombináciu elektroniky a folklóru, išla tiež do cesty klavírneho pesničkárstva aj k art-rocku, z ktorého cítiť inú históriu slovenskej hudby – akúsi vargovsko-filipovsko-ursinyovskú estetiku presunutú do súčasného veku.

Táto pestrosť – aranžérska aj obsahová – je zároveň možno jednou z mála vecí, ktorá sa dá Pustvopolu vyčítať. Trpí totiž chorobou debutových albumov, na ktorých autori pracujú dlhý čas, a tak na ne chcú jednoducho „pomestiť“ čo najviac.

Na druhej strane, prvá nahrávka ukazuje, v akých polohách sa klasicky vzdelaná konzervatoristka Máliková cíti dobre. A kým atmosférou je najzaujímavejší úvod albumu so zmieňovanou elektronikou, autorsky sa najviac ukazuje v klavírnych skladbách, akými sú Cudzie svetlo a Nová krajina a aranžérsky zase, keď sa pridajú ďalšie nástroje vrátane bicích a nahrávka dostane zrazu kapelový zvuk.

Pustvopol, nazvaný podľa historickej časti Pusté pole v Telgárte, je tiež veľmi silným prísľubom, pretože môže byť začiatkom cesty veľmi výraznej novej osobnosti slovenskej scény. Je albumom, ktorý tu od posledných troch platní Jany Kirschner nevznikol. Stretáva sa v ňom výrazný talent, hlas, zdravé sebavedomie, zvedavosť a tiež chuť odolávať zabehnutým štruktúram. Či už vyhrá ceny, alebo nie, je preto jedným z albumov roka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #folklór #Radio_Head Awards #Horehronie #Katarína Máliková #Pustvopol