„Je predovšetkým jeho zásluha, že česká filharmónia za posledných päť rokov zažila mnoho mimoriadnych úspechov a znovu si vydobyla rešpektované postavenie doma aj v zahraničí – stala sa naozaj národným orchestrom, opäť prenikla na pódiá najprestížnejších svetových koncertných sál a realizovala mnoho oceňovaných nahrávok,“ uviedla filharmónia, na ktorej čele stál Bělohlávek od roku 2012 a tiež v rokoch 1990 – 1992.
Bělohlávek pôsobil v sezóne 2003/2004 ako umelecký riaditeľ Slovenskej filharmónie. Z postu odišiel predčasne, ako dôvod uviedol neplnenie dohody zo strany ministerstva kultúry, ktoré vtedy viedol Rudolf Chmel.
Ešte v 90. rokoch minulého storočia nadviazal Bělohlávek kontakt s BBC Symphony Orchestra, v ktorom pôsobil ako hlavný hosťujúci dirigent do roku 2000. V roku 2006 ho menovali šéfdirigentom telesa, v ktorom pôsobil až do roku 2012.
Už ako štvorročný sa Bělohlávek začal pod vplyvom otca učiť hre na klavír a navštevoval aj Kühnov detský zbor, s ktorým neskôr účinkoval aj v operných predstaveniach v Národnom divadle. Potom začal hrať na violončelo, ktoré spolu s dirigovaním študoval na konzervatóriu. Naplno sa dirogovaniu začal venovať počas štúdia na HAMU.
Od roku 1972 pôsobil Bělohlávek ako dirigent Štátnej filharmónie Brno a v roku 1977 sa stal šéfdirigentom Symfonického orchestra hlavného mesta Prahy FOK, v ktorom pôsobil až do roku 1990. Súčasne pôsobil ako asistent Václava Neumanna a neskôr stály dirigent Českej filharmónie.
Počas svojej kariéry Bělohlávek absolvoval množstvo úspešných zahraničných zájazdov a spolupracoval s mnohými významnými svetovými orchestrami a scénami.
