V takmer 30-minútovej audionahrávke Dylan vymenúva aj svoje literárne inšpirácie – okrem iných aj slávne dielo Hermana Melvilla Moby Dick, ktoré v nahrávke aj cituje. Jediný problém je v tom, že použité úryvky sa v knihe vôbec nenachádzajú.
Na fakt, že použité úryvky z diela nezodpovedajú textu románu, poukázal ako prvý spisovateľ Ben Greenman. Do analýzy Dylanovej reči sa pustila aj redaktorka magazínu Slate Andrea Pitzerová, ktorá zistila, že asi 78 viet o danom diele sa do značnej miery zhoduje s textom uverejneným na webstránke SparkNotes. Tá je dielom študentov z Harvardu a slúži ako online sprievodca svetom literatúry. Magazín v tejto súvislosti oslovil aj samotného hudobníka, ktorý na obvinenie z plagiátorstva zatiaľ nereagoval. Na Dylana to však už teraz vrhá nepríjemný tieň podozrenia, najmä ak ide o ocenenie za autorský vklad do literatúry.
V súvislosti so ziskom tejto prestížnej ceny to nie je prvá kritika, ktorá sa sype na hlavu Boba Dylana. Celú umeleckú obec už po jej udelení polarizoval rozdielny názor na to, či Nobelova cena za literatúru patrí do rúk hudobníka. „Ak môže Bob Dylan získať Nobelovu cenu za literatúru, potom si myslím, že Stephena Kinga by mali uviesť do rokenrolovej siene slávy,“ reagoval vtedy na Twitteri americký spisovateľ Jason Pinter. Švédska akadémia, ktorá cenu udeľuje, však tvrdila, že Dylanov prínos spočíva vo „vytvorení nových poetických výrazov v rámci veľkej americkej pesničkárskej tradície“.
Protichodné názory však vzbudzuje aj samotná reakcia hudobníka, ktorý sa tesne po udelení ceny na nejaký čas odmlčal a chvíľku tak nebolo vôbec jasné, či si ju prevezme. Ako priznal v audionahrávke, ktorú na YouTube zverejnili 5. júna, po zisku Nobelovej ceny si sám kládol otázku, ako jeho tvorba súvisí s literatúrou a snažil sa medzi týmito svetmi hľadať prienik. Zameral sa teda na diela, ktoré ho v hudobnej kariére najviac ovplyvnili – okrem Moby Dicka spomenul aj Homérovu Odyseu či román Na západe nič nové od Ericha Maria Remarquea.
Ako však na záver pripomenul, a zároveň tým odôvodnil svoj ambivalentný prístup k oceneniu, pesničky nie sú literatúra: „Aj slová v Shakespearových hrách majú byť zahrané na javisku. Presne ako sa texty piesní majú spievať, nie čítať na strane. Dúfam, že niektorí z vás budú mať šancu počuť ich aj tak, s akým úmyslom som ich pôvodne vymýšľal: na koncerte, na nahrávke alebo akokoľvek dnes ľudia hudbu počúvajú.“
