Temnejšia estetika, narúšanie rodových stereotypov, voľnejšie mravy, to všetko z kapely v polovici 90. rokov vytvorilo opozíciu k štýlovému brit-popu, v ktorej začalo hľadať únik čoraz viac "odrodilcov“. Minulý rok si Placebo pripomínali už dvadsať rokov od vydania ich eponymného debutového albumu a pri oslavách nezabudli ani na dnes už početnú fanúšikovskú základňu. Okrem výberovej kompilácie A Place For Us To Dream – 20 Years Of Placebo si pripravili aj svetové turné, v rámci ktorého navštívia 25. júna aj bratislavskú Aegon arénu.
Je viacero dôvodov, prečo Placebo nezapadali do štandardov britskej hudby, ktorú valcovali ostrieľané mená ako Oasis, Blur či Pulp. Okrem samotnej hudby a ich prezentácie na verejnosti bol jedným z nich aj fakt, že zakladajúci členovia jednoducho nepochádzali z Británie. Brian Molko sa narodil v Bruseli, neskôr sa s rodinou presťahoval k luxemburským hraniciam. Tam zavial osud aj ďalšieho člena kapely, Švéda Stefana Olsdala. Navštevovali rovnakú školu, no na to, aby spoločne založili kapelu, sa paradoxne museli stretnúť až v roku 1994 na londýnskej stanici metra. Molko pozval Olsdala, aby si spolu zahrali na menšom lokálnom koncerte. Dvojica najskôr vystupovala pod názvom Ashtray Heart, až neskôr sa rozhodla pre medicínsky výraz pre zámerne neúčinný liek – placebo.
Ich debutový album Placebo zaznamenal v roku 1996 nečakaný úspech. S populárnym hitom Nancy Boy sa v tom čase vyšplhal na piate miesto britského albumového rebríčka. Kapelu čakali aj personálne zmeny. Stálym členom sa stal aj Steve Hewitt, ktorý na poste bubeníka vystriedal Roberta Schultzberga. Skutočne preraziť im však pomohla ďalšia extravagantná osobnosť hudobnej scény – britský spevák David Bowie, ktorý ich ako predkapelu pozval na svoje európske turné.
Išlo viac-menej o šťastnú zhodu náhod. Bowiemu vtedy koncertne predskakoval bývalý člen kapely The Smiths Morrissey, ktorý si uprostred turné v Anglicku nečakane a bez ohlásenia odskočil na návštevu svojej matky. Bowieho agent v tom čase zastupoval aj skupinu Placebo, ktorá bola ešte pred vydaním debutu celkom neznámou kapelou. "David Bowie si vypočul naše demá a hneď na to nám zavolal a povedal: Hej, príďte zahrať na moje turné. A tak sa stalo, že kapela Placebo, ktorá dovtedy hrala asi pre 300 ľudí v londýnskych podnikoch, zrazu vystupovala pred 8-tisícovým davom v Taliansku,“ rozpomenul si Olsdal minulý rok pre magazín Fourculture. Kapela si neskôr zahrala aj na Bowieho narodeninovej oslave v Madison Square Garden, nahral tiež s nimi pieseň Without You I'm Nothing (1999).
Rovnako ako Bowiemu aj členom kapely Placebo sa podarilo vybudovať svojský a nezameniteľný imidž. Okrem textov, ktoré poburovali oslavou dekadencie či užívania drog, vzbudzoval najväčšiu pozornosť androgýnny zjav speváka Briana Molka. Silné ženské líčenie, ktoré bežne nosil, bolo podľa neho z určitej časti aj politickým stanoviskom. "Chcel som, aby si ma všimli homofóbovia a kládli si potom otázky aj o vlastnej sexualite, pretože verím, že je premenlivá. Pre mňa to nikdy nebolo o pohlaví, ale hlavne o ľuďoch,“ priznal raz Molko v jednom rozhovore. Vytvárať okolo svojej osoby malé mystérium bola pre neho vždy zábava. "Ide o to robiť veci menej jednoznačnejšími a tajomnejšími, používať skôr viac odtieňov sivej ako iba bielu a čiernu. Zvlášť ak ide o niečo také ako emócie,“ povedal ešte v roku 1996 pre magazín NME.
Na prílišnú uvoľnenosť, najmä čo sa týka užívania drog, však nakoniec sám doplatil. Molko nemal šťastné detstvo, dlho si nevedel nájsť prácu a dokonca bol istý čas aj bezdomovcom. Trpel tiež silnou depresiou a bipolárnou poruchou. V drogách neskôr našiel útočisko, čo pretavil aj do svojich textov. Už menej z toho bolo nadšené britské konzervatívne prostredie. Hudobné stanice a rádiá dokonca odmietli hrať aj singel Special K, pretože išlo o slangový výraz pre drogu ketamín. Svoj pozitívny vzťah k návykovým látkam však neskôr prehodnotil. Dôvodom bolo v roku 2005 aj narodenie syna Codyho, ktorý mu celkom zmenil život. Zmenami neskôr prešla aj samotná zostava Placebo. Stačí pohľad na oficiálnu fotografiu k súčasnému turné, ktorá bola kedysi šírková, nie výšková. Odstrihli z nej práve Steva Hewitta, ktorý kapelu opustil v roku 2007 pre "osobné a hudobné rozdiely.“ Na poste bubeníka ho nahradil Steve Forrest, ktorý však z kapely takisto odišiel v roku 2015.
Svoj posledný, siedmy štúdiový album Loud Like Love vydali Placebo v roku 2013. Okrem výberovky z minulého roka však svojich fanúšikov potešili aj celkom novým singlom Jesus' Son. Na bratislavskom koncerte však nebudú chýbať aj hity, ktoré definovali ich 20-ročnú hudobnú kariéru ako napríklad Special Needs, The Bitter End, Meds či Pure Morning. Úlohu predskokana v ich prípade prevezme umelec známy pod pseudonymom Adalbert.
