Koncom januára oslávil Marián Varga 70. narodeniny, veľkolepého koncertu sa dočkal v apríli, v bratislavskom Istropolise. Napriek zdravotným problémom sa ešte zjavil za Hammondom, aby spolu s pevným jadrom formácie Collegium musicum odohral ich neoficiálnu hymnu – skladbu Hommage à J. S. Bach.
Foto: OPUS
Geniálny umelec sa ešte objavil na tohtoročnej Pohode, kde si však už iba ako hosť vypočul koncert Bartók – Varga, ktorý odohral Jozef Lupták.
Marián Varga sa narodil 29. januára 1947 v Skalici, kde od šiestich rokov navštevoval Ľudovú školu umenia. Z uniformity a zo zavedených noriem sa Varga snažil vymaniť už odmalička. Úspešne. Povesť rebelanta nezapadajúceho do uniformných štruktúr mu napokon prischla na celý život, rovnako ako návyk na nikotín. V rodnej Skalici začal experimentovať s klavírom už vtedy, keď naň ledva dosiahol na špičkách.
Vďaka nadaniu, ktoré prejavoval už v mladosti, si ho pod lektorské krídla zobral významný slovenský skladateľ Ján Cikker. Z konzervatória ho však pre otvorené názory, ale aj laxnú školskú dochádzku, po troch rokoch vyhodili. Varga, v tom čase už Bratislavčan, hľadal nové výzvy, a jedna napokon k nemu prišla sama. Dostal ponuku stať sa členom kapely Prúdy, ktorá sa koncom 60. rokov tešila veľkej popularite.
Foto: SITA, Katarína Acél - Gáliková
Varga hovorí o 60. rokoch ako o revolúcii ducha. V Bratislave na vychýrených miestach ako Korzo či V-klub (Véčko) spoznal vtedy priateľov na celý život. V knižke O cestách, ktoré nevedú do Ríma Varga spomína na to, ako uvoľnené roky priali aj hudobnej scéne: „Vtedy sa nekalkulovalo, že ak má vyjsť platňa, tak na nej musí byť jeden, dva zaručené hity a zvyšok môže byť vata. Ani si to neviem predstaviť, sedieť v štúdiu a nahrávať len tak nejakú vatu, hoci dnes tak zrejme vzniká veľa albumov. Tú hudbu potom pochoval biznis.“
V roku 1969 Varga založil nový, osudový projekt – Collegium musicum. Prvé EP, Hommage à J. S. Bach/Ulica plná plášťov do dažďa, vyšlo v roku 1970 a pocta Bachovi sa stala akousi neoficiálnou zvučkou kapely. Prvá eponymná platňa prišla rok nato, no Varga radšej spomínal na prelomový dvojalbum Konvergencie – mali obrovský úspech a Vargovi posielali na tú dobu vysoké tantiémy.
Od zániku skupiny v roku 1979 sa venoval konceptu absolútnej improvizácie i piesňovej tvorbe. Spolu s Pavlom Hammelom je autorom hudby muzikálu Cyrano z predmestia.
Foto: Peter Procházka
Čo sa týka skladateľskej činnosti, v tvorivom vytržení dokázal komponovať niekoľko dní v kuse. "Robiť nejakú skladbu je predpokladať, že človek bude každý deň rovnaký. Ale ja som si to predlžoval takým spôsobom, že som tri dni nespal. Som presvedčený, že s každým spánkom prichádza taká mikrosmrť. Človek sa zobudí a už je nejakým spôsobom iný,“ priznal v dokumente STV 60 rokov s Mariánom Vargom.
Marián Varga bol telom aj dušou rebelant. Napriek tomu, že nemal zákaz vystupovať, jeho voľnomyšlienkarstvo sa nepozdávalo viacerým inštanciám, ktoré mu kariéru sťažovali, ako sa dalo.
Sólové albumy Mariána Vargu: Stále tie dni (1984), Solo in Concert (2003), Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006), Hommage à Marián Varga (2006), Marián Varga & Noneto (2011).
So skupinou Prúdy: Zvoňte, zvonky (1969), Prúdy 1999 (1999).
So skupinou Collegium Musicum: EP Hommage à J.S.Bach / Ulica plná plášťov do dažďa (1970), Collegium Musicum (1970), Konvergencie (1971), Live (1973), Marián Varga & Collegium Musicum (1975), Continuo (1978), On a ona (1979), Divergencie (1981), Divergences (1982), Collegium Musicum '97 (1997), Speak, Memory (2010).
S Pavlom Hammelom: Zelená pošta (1972), Na II. programe sna (1976), Cyrano z predmestia (1978), Všetko je inak (1989), Labutie piesne (1993)
S Vladimírom Mertom: Cestou k… / Stabil – instabil (1992)
S Karlom Krylom a Danielou Bakerovou: Dvě půle lunety aneb rebelant o lásce (1992)
S Pavlom Fajtom, Václavom Cílkom, Josefom Klíčom a Geertom Waegemanom: Souhvězdí Santini (2009)
