Jozef Lupták
Mariána Vargu považujem za svojho priateľa. Veľmi som si toto priateľstvo vážil, pretože som vyrastal na jeho hudbe, ktorá mi dávala silu, otvárala mi hudobný svet z inej strany, nielen z tej klasickej, ale aj z bigbítovej. Keď som ho v 90. rokoch osobne spoznal, uvedomil som si, že tá hudba je naozaj odrazom jeho osobnosti. Bol veľkým dieťaťom a pokorným človekom. Povaha mu bránila zaradiť sa do systematickej spoločnosti, napriek tomu to bol človek vo vnútri čistý, priamy a slobodný. Mal som ho jednoducho rád a je mi teraz smutno.
Ladislav Snopko
Ešte v pondelok som s Mariánom Vargom a Danielom Pastirčákom sedel. Spomínali sme, rozprávali sa. Aj napriek ťažkému údelu – chorobe, bol spontánne radostný. Jeho úsmev sa stotožňoval so všetkým fyzickým v živote. Tešil všetkých, čo sme tam s ním v tom momente boli. To je posledná spomienka na neho.
Je inšpiráciou nielen pre tých, ktorí majú radi jeho hudbu, ale aj pre tých, ktorí chcú žiť naozajstný, priamy, nepokorený život. Bojím sa, že Marián je symbolom odchádzajúcej doby, doby reálnych ľudí, mužov a žien, ktorí si na život vedeli siahnuť a zachádzať s ním vlastnými rukami, vlastným rozumom. Reálny svet dnes nahrádza vymyslený, virtuálny, upravený a prestávame sa v ňom vyznať. Za Mariánom mi je o to viac ľúto, že bol jeden z posledných skutočných kompasov. Vedel ukázať smer v umení, v hudbe, ale aj v spôsobe života – že nie je dôležité žiť výhodne a úspešne, ale naozaj, skutočne, vo vnútri.
Kamil Peteraj
Bol to jeden z najvzdelanejších ľudí, akých som kedy poznal, ak nie najvzdelanejší. Nebol len muzikantom, bol hudobným intelektuálom. Bol neobyčajne sčítaný, mal toho výnimočne veľa napočúvané, vedel skvele analyzovať a mal niečo, čo veľmi obdivujem, pretože to má len veľmi málo ľudí – invenčné myslenie. Bol to človek nekonvenčný, objavný, a to sa premietlo aj do jeho hudby. Marián Varga nastavil pomyselnú latku slovenskej hudby o niekoľko poschodí vyššie, ako to bolo pred ním a aj po ňom. Môj život bude bez Mariána prázdnejší.
Dušan Mitana
Marián bol jeden z mojich najlepších a najstarších kamarátov, často sme sa stretávali. Ešte v utorok večer som mu telefonoval, no už nikto nedvíhal, bol som z toho znepokojený.
Niečo takéto som pravdupovediac s obavou posledné mesiace očakával. No bolo úžasné, že Marián v takom ťažkom zdravotnom stave ešte chodil koncertovať, no posledné obdobie mal už obrovské bolesti. Žiaľ u mňa preráža myšlienka, že to bolo pre neho vyslobodenie z utrpenia. Teraz neviem povedať viac, len česť jeho pamiatke.
Martin Huba
Marián Varga pre mňa znamenal dotyk s vesmírom, s nebom. S tým najlepším, čo je v ľudskom podvedomí. Človek cítil povinnosť skladať mu účty zo svojho bytia, zo svojich činností, pretože bol príkladom neobyčajnej trýzne a sebaobety.
Je mi veľmi ľúto, že odišiel, no Marián vždy osciloval medzi nebom a zemou, medzi životom a smrťou, teraz je už rozhodnuté. Bol to vzácny človek.
Pavol Hammel
Bol to výnimočný človek aj ako spolupracovník, aj ako kamarát. Mnoho sme toho spolu vytvorili, bol pre mňa veľmi inšpirujúci. Je to veľká škoda. Mariánovi zvonky dozvonili, ale v našich srdciach budú zvoniť navždy.
Fedor Frešo
Foto: SITA
Najradšej si spomínam na časy, ktoré sme spolu zažili ako mladí chlapci, po dvadsiatke. Tá dekáda bola najzaujímavejšia, pretože sme nemali iné záväzky a boli sme stále spolu. Pri hraní sme si celkom dobre rozumeli, tam sme nemali nikdy problémy, intuitívne som vedel, čo Marián odo mňa ako hráča potrebuje. Uvedomovali sme si však, že naše vzájomné nezhody majú skôr osobnú povahu. Boli malicherne hlúpe, čo sme si napokon ozrejmili a posledných dvadsať rokov sme boli dohodnutí, že sa už nebudeme naťahovať, pretože to nemá zmysel.
Marián bol ako hudobník z každého rožku trošku. Bol aj bigbiťák, no v poslednom období sa tomu venoval menej a samozrejme počúval aj vážnu muziku. Bol upriamený na moderných skladateľov Bartóka, Stravinského, Prokofieva, v neskorších časoch sa vyžíval v Bachovi a Beethovenovej klavírnej literatúre. Na druhej strane obľuboval anglickú hudbu zo 60. a 70. rokov, čo korešpondovalo s jeho pesničkovými záležitosťami od Prúdov až po albumy s Hammelom.
Videl som v ňom úžasného muzikanta a vždy som mu tak trochu závidel a obdivoval jeho schopnosť pretaviť a prerodiť v hlave všetko, čo do nej nasal. To, ako hudbu dokázal spracovať a dostať von. Obdivoval som jeho fantastickú hudobnú pamäť a neopakovateľný hráčsky rukopis. Keď začal hrať, všetkým bolo jasné, že je to Marián. Bol absolútne svojrázny muzikant, čo samozrejme celé publikum vie, pretože takých hudobníkov nenájdete mnoho. Marián bol špeciálny a najšpecifickejší s organom a klavírom. Bol to jeden z najosobitejších muzikantov, akých som poznal. Fungoval som s ním s prestávkami asi 50 rokov a povedal by som, nieže mal na mňa veľký vplyv, ale väčší vplyv si ani neviem predstaviť.
