„Drahý Bože, vďaka ti za to, že si myslel tak podivnú myšlienku ako bol Marián Varga. Vďaka ti, že si ho zavolal do života a že si nás mnohých cez jeho bolesti a rozporuplný život a veľké dielo tak veľmi obdaroval,“ povedal na úvod obradu kazateľ Daniel Pastirčák.
S Mariánom Vargom, ktorý zomrel v stredu minulý týždeň vo veku 70. rokov, sa prišlo rozlúčiť asi dvesto hostí, niekoľko desiatok ľudí stálo na ulici v okolí kostola, kam obrad prenášala veľkoplošná obrazovka. Medzi smútiacimi hosťami sa objavili Janko Lehotský, Kamil Peteraj, Daniel Hevier, Laco Lučenič, Juraj Nvota, Anna Šišková, Vlado Černý aj Róbert Bezák. Miestom jeho posledného odpočinku sa stane rodná Skalica.
Rodina, priatelia, kolegovia aj fanúšikovia Mariána Vargu sa v nedeľu podvečer lúčili so zosnulým hudobníkom a skladateľom.
„Ako chlapci, ktorí sme v tom veku -násť rokov, čiže ako tínedžeri, začali počúvať muziku, sme si na poličku, kam sme kládli naše obľúbené hviezdy – Zeppelinov, Purplov, Yes, King Crimson, mohli s pokojným svedomím položiť platne Mariána Vargu, pretože bol taký istý ako oni, bol skrátka svetový. To nás vždy napĺňalo ohromnou pýchou, že tu máme teba, Marián. V čase, keď sme žili za železnou oponou, uprostred tých ostnatých drôtov, ty si svojou naprostou nezaraditeľnosťou, tým, ako si naprosto suverénne vytŕčal zo šedivého davu, tým všetkým si nás naučil chodiť vzpriamene,“ spomínal na hudobníka Peter Uličný, ktorý s Mariánom Vargom spravil knihu rozhovorov O cestách, ktoré nevedú do Ríma. „Zo zoznamu kníh, ktorý si mi dal, aby som ti ich niekedy priniesol zo svojho antikvariátu, z tých dvadsiatich šiestich kníh, už zostali len dve. Tie som zohnal teraz nedávno pred pár dňami, tak si pre ne, prosím ťa, niekedy príď,“ dodal Uličný.
Smútočné prejavy sa striedali s hudobnými vstupmi, počas obradu si zhromaždenie vypočulo diela v podaní Moyzesovho kvarteta, Jozefa Luptáka či Pavla Hammela. Ten okrem toho, že znel z nahrávky skladby Zázrak, zaspieval spolu so zborom aj pieseň Ľaľia poľná.
O ľaliách hovoril aj Vladimír Godár. Spomínal tri ľaľie, ktoré poznáme z francúzskych dejín. „Jedna symbolizuje vedu, druhá symbolizuje vieru a tá tretia symbolizuje rytierstvo. Odkedy som sa s Mariánom poznal, nech bol jeho fyzický výzor akýkoľvek, nech boli jeho prejavy akékoľvek, tak dodnes som ho vždy považoval za rytiera, ktorého hlavnou funkciou bolo ochraňovať zdravý rozum vo svojom okolí a ochraňovať princípy viery, lebo bez viery je budúcnosť veľmi ťažká,“ povedal Godár, ktorý mal s Vargom jednu veľkú spoločnú vieru.
„Obidvaja sme verili v hudbu. Verili sme v slovenskú hudbu, verili sme, že slovenská hudba má zmysel a dokonca možno aj budúcnosť. Táto viera nás spájala po celý život, dokonca by som povedal, že niekedy bola nákazlivá. Ak jeden z nás poľavoval v tejto viere, tak ten druhý ho vedel presvedčiť, že to má zmysel.“ Vargu označil Godár za jedného z najväčších prianivcov slovenskej hudby a možno jej najväčšieho tvorcu, akého sme v 20. storočí mali. „Nemyslím si, že by Mariánove dielo zmizlo zo slovenskej kultúry, neverím, že by sme boli takí hlúpi, ale Marián mal pravdu v tom, že pomocou inštitúcií to dielo žiť nebude. Stavil na to prežitie svojho diela tak, aby žilo v srdciach druhých ľudí.“
Na Mariána Vargu si v nedeľu spomínal aj Ladislav Snopko. „Prvé, čo vás v tejto situácii napadne je fakt, že Marián Varga tu už nie je, ale hneď ako táto myšlienka doznie, príde ďalšia, láskavá a plnšia nádeje. Nie je, ale ostane v našich srdciach, v našich spomienkach, v pamäti tejto krajiny.“
Marián Varga zomrel vo veku 70 rokov, dlhodobo ho trápili zdravotné ťažkosti, ku ktorým sa začiatkom tohto roka pridala aj zlomená noha. Ako hosť sa ešte ukázal na tohtoročnom festivale Pohoda, kedy si vypočul koncert Bartók – Varga, ktorý odohral Jozef Lupták.