Elektronika v jeho podaní rozhodne nechce byť len zábavná, žije ako organizmus, je kontemplatívna, meditatívna, intelektuálna, často príbehová, čo dokazuje aj Jaarova spolupráca s filmármi, a zároveň naplní aj klubového poslucháča. Nicolas Jaar v stredu večer vystúpi po prvý raz v Prahe vo vypredanom klube Roxy. Indíciou, čo nás čaká, môže byť dokumentárny film Transition zverejnený na internete, ktorý vznikol vlani počas Jaarovej newyorskej performance.
Vstúpiť do neznáma
Živé vystúpenia sú pre Jaara najväčšou satisfakciou, ak zaznejú skladby z albumov Space is only Noise (2011), Nymphs (2016) či najnovšieho Sirens (2016), pravdepodobne v celkom nových remixoch. Jaara totiž baví vytvárať špeciálne, nové playlisty, ktoré počas niekoľkohodinového setu interaktívne mení a objavuje reakcie publika.
Podľa neho je totiž improvizácia najväčším dobrodružstvom, aké si môže hudobník dopriať. Improvizácia je ako rozhovor, pokus dosiahnuť pobrežie pravdy. Mnoho nocí ho nemôžete nájsť, ale keď sa tam dostanete, je to ohromne vzrušujúce," opísal proces tvorby, ktorý je u neho okrem iného podmienený samotou, v rozhovore pre britský Guardian.
Doba podľa Jaara praje invencii. Ľudí vzrušuje jemnosť, podivnosť a inakosť, veci, ktoré znejú ako nič iné predtým." Nemá rád žánrové škatuľky, svoju tvorbu pred časom ironicky označil pojmom blue wawe". Elektro džez, klasická hudba, techno. Jaarove mašinky" ovládajú duchovia z rôznych kútov zeme, diktujú silné nálady a dokonalú atmosféru.
Nicolas Jaar vyrastal v Čile, odkiaľ sa ako sedemročný presťahoval do New Yorku. S akordeónom sa rozkladal na uliciach v španielskom Harleme a pri džemovačkách sa naučil všetko o živom hraní. Študoval komparatívnu literatúru, zaoberal sa spájaním filozofických teórií a myšlienok, ktoré smerujú ku kreovaniu kultúrneho napredovania. Rozširovanie intelektuálnych obzorov je pre jeho tvorbu nevyhnutné. Je poznačená Jaarovou vedomou a premyslenou hrou so štruktúrami, prirodzenou snahou spájať kontrapunktné prvky a inovovať hudobný jazyk tak, aby vznikali celkom nové, nepočuté" kompozície. Zároveň podlieha osobným náladám, reflektuje javy, ktoré ho bezprostredne obklopujú. Prehovára k tebe muž, ktorý si nesie utrpenie ako listinu všetkého, čo vie," spieva sa v skladbe Three Sides of Nazareth.
Nesnažte sa pomenovať
Už prvým albumom Space is Only Noise (2011), ktorý vyšiel na Jaarovom nahrávacom labeli Clown & Sunset, ako dvadsaťdvaročný zmenil politiku" a nalomil štruktúry tanečnej hudby. Kládol si otázku, ako ovplyvňovať poslucháča, protestovať, byť angažovaný a introspektívny. Svoju hudbu v tom čase nazval kostolnou v duchovnom, rozjímajúcom zmysle.
V rozhovore pre hudobný magazín Clash prezradil, že za každých okolností sa usiluje o zachovanie experimentálnosti. Keď pracuje na skladbe, ktorá začína znieť príliš ako hudba, buď ju postupne zrýchľuje, alebo spomaľuje v snahe dosiahnuť odlišnosť. Milujem robiť čokoľvek mi napadne, nie je to rock, nie je to hip-hop, nie je to nič, končí to jednoducho pri tom, že je to divné."
Typická je pre neho žánrová bezbrehosť, jeho hudobné vplyvy sú eklektické, mieša jazyky aj štýly, od juhoamerického etna, východných melódií, cez španielske rytmy až po industriálne techno, ktorým sa nakazil v newyorských a európskych kluboch. Vyžíva sa v reálnych ruchoch, pracuje so živými nahrávkami z koncertných performance, ale aj s osobným archívnym materiálom. Do skladieb Leaves, No, Three Sides of Nazareth (Sirens 2016) napríklad namixoval svoj rozhovor s otcom, ktorý zaznamenali, keď mal päť rokov.
Pred dvoma rokmi sa podieľal na soundtracku filmu Dheepan, ktorý ocenili Zlatou palmou v Cannes. Pracovať s Jacquom Audiardom bol podľa Nicolasa Jaara horor", za ktorý je režisérovi paradoxne veľmi vďačný. Soundtrack kanibalistickej filmovej dystopie s Keanu Reevesom, Jasonom Momoa a Suki Waterhouse The Bad Batch nezávisláčky" Any Lily Amirpour považujú viacerí kritici oprávnene za jeden z najlepších tohto desaťročia. Prispela naň Jaarova kapela Darkside, gitarovejší a falzetovejší" projekt, ktorý tvoril s Daveom Harringtonom.
Hudba je skvelým liekom na osamelosť. Tiež je skvelým liekom na bezduchosť – kedykoľvek som v desivej izbe, hudba umlčí jej duchov." Podľa neho je viacrozmerná, keď sa o počúvanie delíme s inými v klube. Dnes večer sa vesmír naplní rámusom" Nicolasa Jaara.
