V pondelok ho dokonale využil americký tenorista Lawrence Brownlee, ktorý so Slovenskou filharmóniou pod dámskou taktovkou Speranzy Scappucci predniesol výber zo svojho najtypickejšieho repertoáru.
Foto: JÁN F. LUKÁŠ
Štyridsaťštyriročný umelec sa do Bratislavy vrátil po piatich rokoch aj vďaka spolupráci festivalu s agentúrou Kapos concerts. Ponúkol ideálne zostavené belcantové menu. Vyskladal ho z árií trojice najreprezentatívnejších autorov spred Verdiho (v prvej časti Gioachino Rossini, v druhej Gaetano Donizetti a Vincenzo Bellini), zazneli ukážky z tvorby mladíckej i zrelej, veselej a vážnej, písanej na talianske aj francúzske libretá. Lawrence Brownlee nenechal nikoho na pochybách, že dnes patrí v tejto sfére medzi top päticu (alebo žeby popri Flórezovi a Camarenovi, v Bratislave nedávno počutých, trojicu?) tenoristov. Vlastníkov hlasov prekrásnych a u každého špecificky sfarbených, vybavených perfektnou, o dych opretou vokálnou technikou, tokom nekonečných fráz a – čo je korením, ale aj podmienkou – strhujúcimi výškami, presahujúcimi povestnú "céčkovú“ hranicu.
Týmto všetkým oblažoval Brownlee bratislavské publikum. V oficiálnej časti prevažne nám menej známymi, dokonca vôbec neuvádzanými číslami. Popri Rossiniho titulnom Grófovi Orym a Lindorovi z Talianky v Alžíri to bol Uberto z Jazernej panej, a najmä nesmierne náročný Arnold z poslednej skladateľovej opery Viliam Tell. Zatiaľ čo Belliniho Arturo z Puritánov sa u nás občas mihne, jeho Pirát s áriou Gualtiera umožňuje demonštrovať "stratosférické“ vysoké D. Brownlee ani v tejto cezhraničnej polohe nezaváhal a koncert ukončil rovnako v Bratislave naživo nespievanou áriou z Donizettiho francúzskej opery Dom Sébastien, kráľ Portugalska. A prídavky? Obligátny Nemorino a dvakrát po sebe Dcéra pluku, prinášajúca dovedna osemnásť bravúrnych vysokých C v priebehu piatich minút.
Výhrou festivalového koncertu bola aj mladá talianska dirigentka Speranza Scappucci, ktorá zo Slovenskej filharmónie v predohrách (Popoluška, Viliam Tell, Don Pasquale) i sprievodných číslach vydolovala málokedy počuté dynamické spektrum a porozumenie s nie bežným štýlom. Opera v tejto forme festivalu svedčí a večer sa zapísal do zoznamu historicky nezabudnuteľných.
