BHS: Festivalový triumf talianskeho bel canta

11.10.2017 09:00

Operný druh sa síce z programovej štruktúry Bratislavských hudobných slávností už dávnejšie vymedzil (zmysel by mali len hosťujúce súbory kvalitou porovnateľné s koncertnou ponukou), no priestor pre demonštrovanie interpretačných špičiek dostal našťastie opäť zelenú.

V pondelok ho dokonale využil americký tenorista Lawrence Brownlee, ktorý so Slovenskou filharmóniou pod dámskou taktovkou Speranzy Scappucci predniesol výber zo svojho najtypickejšieho repertoáru.

Americký tenorista Lawrence Brownlee vystúpil...
Americký tenorista Lawrence Brownlee vystúpil so Slovenskou filharmóniou pod taktovkou Speranzy Scappucci. Autor: JÁN F. LUKÁŠ

Štyridsaťštyriročný umelec sa do Bratislavy vrátil po piatich rokoch aj vďaka spolupráci festivalu s agentúrou Kapos concerts. Ponúkol ideálne zostavené belcantové menu. Vyskladal ho z árií trojice najreprezenta­tívnejších autorov spred Verdiho (v prvej časti Gioachino Rossini, v druhej Gaetano Donizetti a Vincenzo Bellini), zazneli ukážky z tvorby mladíckej i zrelej, veselej a vážnej, písanej na talianske aj francúzske libretá. Lawrence Brownlee nenechal nikoho na pochybách, že dnes patrí v tejto sfére medzi top päticu (alebo žeby popri Flórezovi a Camarenovi, v Bratislave nedávno počutých, trojicu?) tenoristov. Vlastníkov hlasov prekrásnych a u každého špecificky sfarbených, vybavených perfektnou, o dych opretou vokálnou technikou, tokom nekonečných fráz a – čo je korením, ale aj podmienkou – strhujúcimi výškami, presahujúcimi povestnú "céčkovú“ hranicu.

Týmto všetkým oblažoval Brownlee bratislavské publikum. V oficiálnej časti prevažne nám menej známymi, dokonca vôbec neuvádzanými číslami. Popri Rossiniho titulnom Grófovi Orym a Lindorovi z Talianky v Alžíri to bol Uberto z Jazernej panej, a najmä nesmierne náročný Arnold z poslednej skladateľovej opery Viliam Tell. Zatiaľ čo Belliniho Arturo z Puritánov sa u nás občas mihne, jeho Pirát s áriou Gualtiera umožňuje demonštrovať "stratosférické“ vysoké D. Brownlee ani v tejto cezhraničnej polohe nezaváhal a koncert ukončil rovnako v Bratislave naživo nespievanou áriou z Donizettiho francúzskej opery Dom Sébastien, kráľ Portugalska. A prídavky? Obligátny Nemorino a dvakrát po sebe Dcéra pluku, prinášajúca dovedna osemnásť bravúrnych vysokých C v priebehu piatich minút.

Výhrou festivalového koncertu bola aj mladá talianska dirigentka Speranza Scappucci, ktorá zo Slovenskej filharmónie v predohrách (Popoluška, Viliam Tell, Don Pasquale) i sprievodných číslach vydolovala málokedy počuté dynamické spektrum a porozumenie s nie bežným štýlom. Opera v tejto forme festivalu svedčí a večer sa zapísal do zoznamu historicky nezabudnuteľných.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Lawrence Brownlee #BHS 2017
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk