Dodnes na stretnutia v dome Alexandra Albrechta spomínajú nielen hudobníci, ale aj tí, čo sa umeniu profesionálne nevenovali. Už ako študent Kráľovského maďarského gymnázia pri Klariskách podľahol mámeniu kompozície. Nemal ešte ani osemnásť, keď na svet priviedol skladbu Missa in C pre miešaný zbor, sláčikový súbor a organ. Premiéru si nenechal ujsť ani jeho učiteľ Béla Bartók.
„Uviedli ju na konci školského roku 1903 a vzbudila pozornosť aj v tlači. Doboví kritici konštatovali formové príbuzenstvo s veľkými klasickými dielami, zručnosť v koncepcii vokálnych partií a znamenitú inštrumentáciu,“ píše Ferdinand Klinda vo svojej monografii.
A pokračuje:„Slávnostná omša C dur svedčí už o pomerne vyspelej kompozičnej technike. Vokálne časti sú zručne koncipované, svedčia o znalosti klasickej omšovej literatúry. Prvé dve časti napísal Albrecht ako tercián (bol vtedy už študentským organistom), ostatné dokončil v poslednej gymnaziálnej triede. Pravdepodobne slúžila aj ako ukážka na prijímaciu skúšku na budapeštiansku akadémiu.“ Dielo z raného tvorivého obdobia Alexandra Albrechta je bonbónikom nielen pre hudobných fajnšmekrov. Jeho uvedenia sa zhostí Štátny komorný orchester Žilina pod taktovkou Leoša Svárovského a Spevácky zbor Lúčnica.
Obdiv mladého Felixa Mendelssohna-Bartholdyho k Bachovmu dielu sa odráža v jeho Reformačnej symfónii. Bezprostredným podnetom na jej skomponovanie sa stalo 300. výročie proklamácie protestantstva v Augsburgu. Organizátori BHS ho uvádzajú pri príležitosti 500. výročia reformácie.
