Foto: Lukas Gansterer
Na poslednom albume Silk ste spolupracovali s Winstonom Marshallom, gitaristom britskej kapely Mumford and Sons. Ako k tomuto spojeniu došlo?
Winston našiel našu skladbu Azael na YouTube a napísal nám e-mail. Najprv sme neodpovedali, mysleli sme, že je to nejaký podvod. Až keď sa do e-mailovej komunikácie zapojila jeho asistentka, pochopili sme, kto nám naozaj píše. Vymenili sme si nejaké demo nahrávky a okamžite sme vedeli, že sme na jednej vlne. Prv sme chceli spolu produkovať jednu, dve skladby, no zapáčilo sa nám to natoľko, že sme sa rozhodli urobiť celý album. Silk treba chápať ako jednorazové kreatívne spojenie.
Kam by ste svoju hudbu zaradili?
Podľa nás je lepšie hudbu počúvať ako opisovať. Nedokážem povedať, odkiaľ naša tvorba pochádza. Je to zhluk všetkého, čo nás obklopuje a všetkého, čo je v nás. To je dôvod, prečo naša hudba rastie a dúfame, že sa stále prirodzene zlepšujeme.
Pochádzate z Viedne. Poznáte slovenskú klubovú scénu?
Na Slovensko sa veľmi tešíme, nevieme, čo máme očakávať, no dáme zo seba to najlepšie. Poznáme Bratislavu ako susedné mesto, párkrát sme tam boli s rodinami alebo na párty. Spomínam si na klub vnútri skaly, nepamätám si názov, ale bolo tam dobre.
Opis sedí na Subclub. Keď sa pustíte do nového albumu, máte na začiatku koncept alebo sa spoliehate na intuíciu?
Žiadny koncept, všetko vyviera veľmi prirodzene.
Pri vystúpeniach pracujete s vizuálmi, so svetlami. Je výtvarná identita ďalšou dimenziou vašej hudby? Ako vzniká?
Pri albume Trialog sme vytvárali umelecký svet spolu s konceptuálnym umelcom Clemensom Wolfom a dídžejmi z Licherloh. Ich umenie ovplyvnilo našu hudbu a odlíšilo nás. Bol to intenzívny a náročný proces plný argumentov, no z výsledku sme nemohli byť šťastnejší. Pri poslednom albume Silk bola prv hudba a pri vytváraní koncertnej šou sme sa snažili adaptovať jej vizuálny aspekt. Vizuálne umenie je pre náš projekt esenciálne, čo vidieť na našich videoklipoch aj koncertoch.
Nedávno ste mali turné po celom svete, boli ste v Indii, USA. Líšia sa reakcie publika v rôznych kútoch sveta?
Na hudbu reagujú všade rovnako, je to univerzálny jazyk. Práve sme sa vrátili z vypredaného turné po Indii, hrali sme v Dillí aj Bombaji a nikdy by nám nenapadlo, že budeme mať toľko skvelých reakcií. Ľudia spievali s nami každú slohu piesne, bolo to šialené. V USA sme hrali napríklad na Burning Man Festivale, čo bola veľmi unikátna a prekrásna skúsenosť, mali by ste ten festival definitívne navštíviť.
Počas vystúpenia spievate naživo, máte bubeníka, klavír. Neláka vás aj dídžejing?
Každý umelec si musí nájsť vlastnú cestu, nech je to živé hranie či DJ set. Je mnoho zaujímavých umelcov, milujeme Nicolasa Jaara, ktorý kombinuje oboje a ani jedno z toho nie je lepšie, či horšie. HVOB nikdy nebol DJ set, od začiatku sme vystupovali ako živá kapela. Vieme, ako komponovať aj produkovať hudbu, no možno by sme neboli dobrí DJ.
