Francúzsku šansoniérku uviedla krátka videodokrútka, ktorá len zdôraznila, koľko rôznych polôh mala Mireille Mathieu počas svojej kariéry. Bol to jeden z mála momentov, keď sa pozornosť strhla na sprievodný vizuálny materiál. Aj keď osvetlenie v sále bolo miestami prisilné, nad akýmikoľvek efektmi po celý čas prevažovala hudba v tej najčistejšej podobe. Všetka pozornosť aj tak patrila speváčke, ktorá si so sebou priviezla aj početný ansámbel hudobníkov.
„Ďakujem. Merci. Dobrý večer, dámy a páni,“ privítala slovenčinou Mathieu obecenstvo po prvej piesni. „Som nadšená, že môžem byť opäť tu v Bratislave. Moje srdce patrí vám,“ dodala po francúzsky. Na dlhší príhovor však nebolo času. Mathieu všetok čas venovala najmä piesňam, ktoré zneli v rýchlom slede za sebou. To ocenili najmä diváci, ktorí na známe piesne reagovali potleskom už po pár tónoch.
So siedmimi krížikmi na chrbte sa Mathieu už nehýbe po scéne ako mladica, o to neuveriteľnejšia je premena, ktorá nastáva s prvým tónom predraným z jej hrdla. Pri piesňach, ktoré v mladosti odspievala s ľahkosťou, musí dnes síce o trochu viac pritlačiť, o to viac však rezonuje povestné francúzske vibrujúce „r“. Pokým v začiatkoch zvykli Mathieu vyčítať, že také mladé dievča nemôže vedieť, o čom je láska a svet, zrelosť v jej hlase dnes dodáva šansónom až mrazivú uveriteľnosť.
S dramatickými gestami a mimikou, ktoré k jej prejavu patria, dokáže vystupňovať atmosféru každej piesne do svojho maxima. Jej výkony odmeňovali diváci takmer po každej piesni, niekto jej daroval kyticu či darčekový kôš, iný zas CD-čko či francúzsku vlajočku. Po čase sa z toho stal zvyk, ktorý Mathieu vnímala s vďakou, aj napriek tomu, že si pre časté zohýbanie namáhala chrbát. Aj keď je od divákov milé, že si chcú svoju obľúbenkyňu uctiť, nemalo by sa zabúdať na to, že odmenou by mal byť na koncerte hlavne srdečný a úprimný potlesk.
Okrem toho, že Mathieu nemá problém prihovoriť sa divákom v ich rodnej reči, dokáže spievať až v deviatich svetových jazykoch. Po ukážkach skladieb v angličtine, taliančine, japončine či čínštine venovala najväčší priestor práve ruskému jazyku, v ktorom odznela skladba Oči čornyje. Speváčka pri tejto príležitosti tiež pozdravila ruského herca Vladimíra Etusha sediaceho v hľadisku, ktorý ju zrejme sprevádza po turné. Nechýbala ani pieseň Non, je ne regrette rien, ktorú naspievala jej najväčšia učiteľka Édith Piaf, ale aj dojemná spomienka na ďalšiu dôležitú ženu v jej živote – jej mamu, ktorá pred rokom zomrela a zvykla ju na svetových turné sprevádzať.
Koncert sa však nemal skončiť v trúchlivej atmosfére. Rezké tempo mnohých ku koncu dokonca postavilo zo stoličiek a priviedlo pod pódium. Slováci Mireille Mathieu očividne zbožňujú a ona presne vie, ako si ich má získať na svoju stranu. V pomerne krátkom období to bol ďalší slovenský koncert, ktorým dokázala zaplniť celú sálu Incheby, a podľa nadšených reakcií zrejme nebude ani posledný.
