Marta Kubišová – rebelský hlas slobody končí s kariérou

Nikdy nebola len speváčkou. V čase tvrdej normalizácie sa ako kritička komunistického režimu pre ľudí stala niečím oveľa dôležitejším – symbolom. Aj napriek ranám, ktoré jej život uštedril, sa však do úlohy martýrky nikdy nepasovala. Marta Kubišová v stredu oslávila 75. narodeniny.

04.11.2017 16:00
marta Kubišová Foto:
Marta Kubišová sa prišla rozlúčiť aj so slovenským publikom.

„Ať mír dál zůstává s touto krajinou. Zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou, ať už pominou.“ Skladba Modlitba pro Martu sa nestala len trpkým mementom udalostí, ktoré v roku 1968 zasiahli Československo. Navždy zostala spätá aj s osudom interpretky, ktorá si svoj názor dovolila vysloviť až príliš slobodne. Slávna pieseň aj dnes stavia ľudí na nohy. Inak to nebolo ani počas posledného turné Marty Kubišovej, v rámci ktorého sa prišla nedávno rozlúčiť aj so slovenským publikom. Práve pri príležitosti svojich nedávnych narodenín sa totiž speváčka rozhodla ukončiť kariéru, ktorú delila nedobrovoľná 20-ročná prestávka.

„Prvá“ kariéra Marty Kubišovej mala krátke, no o to intenzívnejšie trvanie. Po skúsenostiach v divadlách Stop či Alfa nastúpila v roku 1964 na scénu pražského divadla Rokoko. Tam sa o rok neskôr zoznámila s Václavom Neckářom a Helenou Vondráčkovou, ktorí spolu s ňou tvorili budúcu zostavu populárneho tria Golden Kids. Popularita Marty Kubišovej prudko rástla. Nevynikala len hlbokým zamatovým hlasom, ale aj intonačnou istotou a anglickým frázovaním, ktoré sa na ňu zachytilo počas večného počúvania rádia Luxembourg. Prvého Zlatého slávika vyhrala už v roku 1967.

Zlomom v kariére sa stala pieseň Modlitba pro Martu, ktorú nahrala ako protestsong len niekoľko dní po okupácii. „Bola som presvedčená, že s Rusmi sa nikdy k jednému stolu nesadne. Mojím obrovským sklamaním bolo, že sa s nimi rokovalo aj naďalej. S nástupom normalizácie sa začali lámať charaktery, do tej doby sme hovorili jednou rečou, rozumeli sme si, ale potom niekto zrazu začal hovoriť, že to nie je až také zlé, niekto si nasypal popol na hlavu v televízii, v novinách, bol to taký zvláštny čas,“ spomínala Kubišová pre český magazín Xantypa na začiatok 70. rokov, keď od štátu dostala zákaz umeleckej činnosti. Jej status persona non grata sa ešte zintenzívnil po tom, čo sa stala signatárkou a hovorkyňou Charty 77. Rehabilitácia prišla až v čase nežnej revolúcie. Skladba Modlitba pre Martu vtedy v jej podaní odznela z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí.

Pomedzi koncertovanie a vydávanie nových albumov sa v polovici 90. rokov jej domovskou scénou stalo pražské divadlo Ungelt. Tam sa v muzikáli Túžba menom Einodis stretla aj so svojou drahou priateľkou Anetou Langerovou, ktorá ju sprevádzala aj na poslednom turné. Marta Kubišová si ešte pred koncom kariéry splnila menší sen. Na album Soul zaradila cover verzie jej obľúbenejších piesní od speváčok ako Aretha Franklinová, Diana Rossová či Janis Ianová. Speváčka koniec kariéry nevníma tragicky, sama sa vraj ako hviezda totiž nikdy necítila. Ako priznala pre Pravdu, užívať si teraz plánuje hlavne voľný čas: „Prosto končím. Ľahnem si do postele a nikto zo mňa nedostane ani notu. Zrejme však budem naďalej participovať na relácii Českého rozhlasu Kdo židli má, bydlí!, ktorú pripravujeme spoločne s Milanom Heinom. Tam budú moje piesne znieť stále, len nie naživo.“

3-krát Marta Kubišová

  • Jej prvým manželom bol český režisér Jan Němec.
  • Olga Sommerová o nej nakrútila biografický film Magický hlas rebelky (2014).
  • Venuje sa aj pomoci opusteným zvieratám. Spolupracovala aj na relácii Chcete mě?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #výročie #kariéra #august 1968 #Marta Kubišová #Modlitba pro Martu