Martin Valihora: U nás sa nehráme na lepších a horších

, 08.11.2017 09:00
Martin Valihora
Martin Valihora predstaví na festivale svoj nový projekt White Moon Session. Autor:

Po letnej edícii prichádza One Day Jazz Festival aj tentoraz s lákavou ponukou zahraničných, ale aj slovenských hudobníkov.

V rámci programu, ktorý sa bude od 8. do 12. novembra konať v Bratislave, Žiline, Novom Meste nad Váhom a na Donovaloch, sa predstavia napríklad saxofonista Donny McCaslin, bubeník Ronald Bruner jr., ale aj Radio Big Band či organizátor festivalu Martin Valihora s novým projektom White Moon Session.

Na festival sa po roku vracia aj Donny McCaslin. Medzičasom si v mene Davida Bowieho stihol prevziať cenu Grammy za album Blackstar, absolvoval aj množstvo koncertov po celom svete. Akú cestu prešiel podľa vás ako hudobník?

Nahrávanie s Davidom Bowiem bola zlomová skúsenosť nielen pre neho, ale aj ostatných muzikantov, ktorí sa na projekte zúčastnili. Donny McCaslin je však sám osebe silná individualita. Progresívny zvuk rozvíja aj v rámci osobnej tvorby. Minulý rok sme museli pre zlé počasie prerušiť jeho koncert, a to je aj dôvod, prečo je opäť na festivale. Minuloročné vystúpenie sa ho silne dotklo, a tak som mu, ako aj všetkým fanúšikom festivalu, sľúbil, že sa na One Day Jazz Festival čoskoro vráti, aby koncert odohral tentoraz do konca. Samostatným koncertom v Divadle Aréna bude festival uzatvárať.

Ako vnímal moment, keď ste spolu s ďalšími ľuďmi vtrhli počas silného lejaku na pódium a snažili sa jeho aj celú kapelu kryť igelitom, dokonca vlastným telom?

Sme predsa jeden tím – tvoriví ľudia, ktorí radi cítia presah v tom, čo robia. Či už je to hudba, alebo čokoľvek iné. A Donny McCaslin aj so svojimi spoluhráčmi do nášho kolektívu absolútne zapadli. Je jedným z nás. Boli to vtedy naozaj krásne momenty. Donny dokonca vtedy povedal, že to bol jeden z tých nezabudnuteľných večerov. Nebol to len obyčajný festivalový deň, tešil sa z celého pobytu na Slovensku a oslovila ho aj myšlienka festivalu. One Day Jazz Festival oslavuje humanizmus a toleranciu, ktoré sa snaží tlmočiť cez zážitok z hudby, teda jazyk duše. Na pódiu sa stretávajú ľudia z rôznych krajín a spolu vytvárajú jeden harmonický celok. Dokážu spolu komunikovať.

Zámerne spájate na pódiu slovenských a zahraničných hudobníkov?

Nejde len o to, odohrať koncert, zbaliť sa a ísť domov s tým, že si pozriem štatistiku, koľko prišlo ľudí. Ide o to, postaviť slovenskú scénu so svetovou na jednom pódiu. Vždy sa snažíme umelcov presvedčiť, aby sme si spolu zaimprovizovali v rámci hlavného programu. Už dvakrát sa nám to podarilo. Z kapiel sme vybrali jedného-dvoch členov a na konci sme odohrali spoločnú jam session. Aj pre divákov je veľký zážitok vidieť spolu domácich a zahraničných hudobníkov. Vypočuť si, ako spolu komunikujú na hudobnej úrovni a búrajú predsudky o tom, že niekto je lepší alebo horší. Všetci sme súčasťou jedného vývoja a je len na umelcoch, koľko doň vložia. Ak zahodíme zábrany, kráčame priamou cestou k hudbe.

Festival navštívi aj Ronald Bruner jr., bubeník a držiteľ Grammy, ktorý spolupracoval napríklad s Princeom či Marcusom Millerom. Ide o hudobníka, ktorý sa rozhodne nebojí nových výziev. Prinášate si na festival svoje bubenícke vzory?

Snažím sa hlavne prinášať projekty, ktoré ma oslovia. Festival je v tomto zmysle pre mňa veľmi osobný. Interpreti prichádzajú na moje osobné pozvanie z Ameriky. Nie sú na turné po Európe, neponúkol mi ich ani žiaden agent. Čo sa týka Ronalda Brunera jr., jeden kamarát mi raz v štúdiu pustil jeho novú skladbu. Nedávno totiž vydal sólový album, kde dokonca spieva. Padol som z toho na zadok. Bolo to niečo úžasné, vtiahlo ma to do takej miery, že som si to dookola púšťal. Rozhodol som sa mu zavolať s tým, či nechce prísť s novým projektom aj na festival. Samozrejme, je to môj kamarát, poznáme sa už asi 15 rokov. Napriek tomu, že to bolo ešte čerstvé, súhlasil, dal dokopy kapelu a postavil to celé na nohy.

Jeho príklad na našej scéne nedávno nasledoval aj bubeník Marián Slávka, ktorý vydal sólový debut vLáska. Vy sa na festivale chystáte predstaviť nový projekt White Moon Session. Môže ísť o predzvesť nejakej sólovej nahrávky? O čo v ňom pôjde?

Tak trochu odráža všetko, čím som si za posledné obdobie prešiel. Projekt by som chcel zamerať najmä na zvuk, ktorý počujem a ktorý chcem zachytiť v hudbe. Výslednú predstavu stále dotváram. Môžem hrať mäkko, tvrdo, hlasno, ticho… spôsobov je veľa. Raz chcem byť expresívny, inokedy zase introvertný. A všetky tieto pocity sa vo mne mixujú. Práve uvažujem o tom, aký materiál do hudby zoberiem. Bude to taká moja osobná výpoveď. Hudba, čo ma vyjadruje. White Moon Session vnímam ako premenlivý projekt, ktorý by som chcel v budúcnosti obohacovať o ďalšie tvorivé momenty. Nebránim sa dokonca využiť ani celkom nové polohy, v ktorých ma ľudia možno doteraz nepočuli.

Takže album sa zatiaľ nechystá.

Všetko má svoj čas. Určite raz bude aj album, ale hudba musí najskôr dozrieť. Nechcem to robiť len preto, aby som si zapĺňal diskografiu a potom mal na koncertoch čo predávať.

Festival sa nekoná len v Bratislave. Prečo ste sa ho rozhodli rozšíriť aj do iných slovenských miest?

Dostať kultúru aj ďalej je nesmierne dôležité. Nie každý má možnosť vycestovať do Bratislavy, kúpiť si lístky a stráviť tu povedzme dva dni. Rád by som festival rozšíril aj do ďalších regiónov. Je to však veľmi náročné a často nám na to chýbajú finančné prostriedky. Hrávam po kluboch po Slovensku a poznám mnoho ľudí, ktorí k džezu inklinujú. Preto som vždy rád, ak sa nám ozvú organizátori či promotéri, ktorí sa v danom meste snažia niečo zmeniť.

V mladosti vám najmä počas Bratislavských jazzových dní dali veľa stretnutia so svetovými hudobníkmi. Preto organizujete v rámci festivalu aj workshopy, kde môžu ľudia muzikantov zažiť zblízka?

Vždy sa o to snažíme. Najmä pre mladých hudobníkov je to možnosť posunúť sa niekam inam. Ide o cenné osobné stretnutia, výmeny názorov, ľudia sa môžu opýtať na to, čo by sa inak z pódia nedozvedeli. Teraz síce workshopy nebudú, ale pri ďalších edíciách festivalu ich určite plánujeme. Čo sa však týka mladých ľudí, festival sa ich snaží nalákať aj ako divákov. Chceme ich presvedčiť, že džez nie je uzavretá, ale slobodná a liberálna platforma rôznych žánrov. Preto počas každého festivalu venujeme 200 lístkov študentom na stredných školách v Bratislave a tentoraz aj v Žiline. Lístok na festival by si pravdepodobne nekúpili, no takto možno zažijú niečo, čo im mobily a sociálne siete sprostredkovať nedokážu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#One Day Jazz Festival #Martin Valihora
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk