„Nebol som bojovník. Ak som mal nejaké kritické piesne, týkali sa všeobecných ľudských vlastností. Musím však povedať, že na rozdiel od iných sa mi podaril husársky kúsok – nikdy som nehral na Festivale politickej piesne,“ spomínal v Reflexe na časy folkových festivalov, k hviezdam ktorých patril.
Trampský bard Stanislav Jan Daněk sa narodil 30. januára 1947 v Zlíne. Vyučil sa za zámočníka, ale pracoval aj ako zvárač či šofér záchrannej služby. Rád svojim kamarátom hrával skladby o dvanásť rokov staršieho legendárneho trampského pesničkára Wabiho Ryvolu, a tak dostal prezývku Wabi. Piesňami Ročník 47, Fotky a Nevadí, ktoré patria k jeho najslávnejším, si vyslúžil začiatkom osemdesiatych rokov víťazný hetrik v autorskej súťaži Porta.
Úspešný bol už jeho debutový sólový album, ktorý vyšiel roku 1983. Fanúšikom trampskej muziky sa však nepáčilo, že český folk ošatil aj „zakázanými“ nástrojmi ako bicie či elektrická gitara. A úspechy žal aj ďalšími – Rosa na kolejích (1984), Vítr (1986), Profil (1990), A život běží dál (2009) či Wabi a Ďáblovo stádo (2012). Poslednému menovanému kritici tlieskali, fanúšikovia ho kupovali a zisk dostal aj podobu Zlatej platne. A čomu vďačil za popularitu? „Bohvie, či je to farbou hlasu. Alebo tým, že som nikdy neklamal, nič som nepredstieral,“ vysvetlil Wabi Daněk v spomínanom rozhovore.
