Trúbka prirastená k srdcu

06.12.2017 12:00
Juraj Lehotský
Juraj Lehotský na fotografii z obdobia nahrávania LP platne Strieborná trúbka (1975). Autor:

Jeho meno bolo a zostane synonymom orchestrálnej hudby. Juraj Lehotský (18. 1. 1940 Praha – 3. 12. 2017 Bratislava) vedel melódiu neopakovateľne pretaviť cez chlad striebornej trúbky sugestívnym spôsobom, čím si zaručil úspech u poslucháča.

Bez ohľadu na to, či išlo o milovníka populárnej hudby, dixielandu alebo moderných džezových kompozícií. Všetky tieto polohy Jurajovi Lehotskému sedeli. Dokumentom toho je niekoľko stoviek rozhlasových nahrávok. Široká verejnosť z nich ocenila najmä lyrické kantilénové populárne skladby, ktoré zaiste vznikli aj jeho očarením americkým trubkárom Chetom Bakerom.

Juraj Lehotský vyrastal v srdci Bratislavy pri Tatre v rodine baletnej umelkyne Ely Fuchsovej-Lehotskej. Pôvodne hral na klavíri, s ktorým začal už ako päťročný. Možno mal skončiť aj ako absolvent chemickej priemyslovky. No všetko bolo inak. Precízne sa pripravil na prijímačky na hru na trúbke na bratislavskom konzervatóriu a absolvoval ho v roku 1961.

K trúbke ho vlastne priviedla náhoda. Počul známu nahrávku Richarda Kubernáta Čerešňové kvety, a to rozhodlo. Pri trúbke zostal po celý život, aj keď v posledných rokoch pre zdravotné problémy bol skôr poslucháčom ako hudobníkom. Počas štúdia bol už známy v bratislavskom džezovom prostredí, v Redute a vo vznikajúcom Tatra kabarete, kde hrával s J. Velčovským alebo I. Kurucom. Občas si zahral v orchestri Siloša Pohanku a Jaroslava Laifera. V roku 1961 bol pri tom, keď sa zakladal Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave. Bolo to prvé profesionálne teleso, ktoré pripravovalo skladby pre rozhlasové vysielanie. S malou prestávkou tam pôsobil až do zrušenia orchestra v roku 1993.

S týmto zoskupením nahral aj prvý album Strieborná trúbka (1975) s kolegami Alojzom Boudom a Vieroslavom Matušíkom. Ten podnes patrí ku klenotom orchestrálnej hudby pre plný zvuk rozhlasového orchestra aj pre využitie viacnásobných plejbekov, čo aj na ten čas nebolo celkom obvyklé. O päť rokov k nemu pribudla platňa Kúsok slnka a neskôr aj albumy Balíček tónov (2003) a Sám (2010) na ktorom spolupracoval aj s mladším bratom Jankom, tiež známym hudobníkom.

Pripomeňme, že v roku 1970 sa Juraj Lehotský vrátil zo zahraničného angažmán s Orchestrom Juraja Velčovského. Popri rozhlasovom tanečnom orchestri hral aj vo VV Systéme Vlada Valoviča, príležitostne v Orchestri Gustava Broma a skupinách tradičného džezu – Novom Tradicionáli, Revival Jazz Bande alebo T+R Bande. Účinkoval s nimi celé roky, aj keď sa jeho meno objavovalo aj na mnohých albumoch. Počuli sme ho aj na Bratislavských džezových dňoch i džezovom festivale v Prahe, ale aj Nemecku, Maďarsku i Holandsku.

Juraj Lehotský bol excelentným hudobníkom, ktorému sa podarilo presadiť sa v skupinovej hre i vystúpiť ako sólista. Navyše tí, čo ho poznali, oceňovali aj jeho skromnosť a priateľskú povahu. Umenie Juraja Lehotského si pripomenie Rádio Regina v relácii Bez slov tento a na budúci štvrtok v trojhodinovom maratóne jeho orchestrálnych nahrávok. V nedeľu 10. decembra o 10. h a v stredu 13. decembra o 21.05 h odvysiela Regina dve reprízové relácie Túto hudbu mám rád, ktoré s Lehotským nahral Vlado Franc. A hudobným programom Vyznanie Juraja Lehotského si ho v stredu o 14.45 h pripomenie aj televízna Dvojka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úmrtie #Juraj Lehotský
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk