Pýchu Horehronia ocenilo aj UNESCO

Viachlasný horehronský spev už nerezonuje len v obciach rázovitého slovenského regiónu alebo vo filmoch ako Pacho, hybský zbojník, Rodná zem či Nevesta hôľ.

08.12.2017 12:00
spevácka skupina z Vernára Foto:
Tradíciu viachlasného spevu udržiava na Horehroní aj mužská spevácka skupina z Vernára.
debata

Fenomén tradičnej ľudovej kultúry, ktorý je typický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi, začína pomaly objavovať celý svet. Členovia medzivládneho výboru ho totiž na včerajšom zasadnutí v Južnej Kórei zaradili do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

"Náš región sa spája skôr s vysokou nezamestnanosťou a tvrdým životom, no máme tu aj niečo, čím sa skutočne môžeme pochváliť a na čom môžeme stavať. Horehronský viachlasný spev je dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia, a jeho tradícia sa tu udržala celé stáročia,“ povedal ešte v roku 2015 pre Pravdu člen folklórneho súboru Kráľova hoľa z Pohorelej Jaroslav Bodnárik, iniciátor nominácie horehronského viachlasného spevu do slovenského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Pýcha Horehronia sa na slovenskom zozname ocitla spoločne s modrotlačou už začiatkom minulého roka a Jaroslav Bodnárik už vtedy vedel, že zabojujú aj o miesto v prestížnom zozname UNESCO. "Keď som sa dozvedel, že sa nám to podarilo, dokonca mi vybehli aj slzy šťastia. Je to vyvrcholenie našej trojročnej snahy,“ reagoval na pozitívnu správu, ktorá včera prišla z Južnej Kórey.

Zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO by podľa jeho slov nemal pomôcť len špecifickej forme spevu, ale aj celému regiónu: "Rozvinutie turistického ruchu bola takisto jedna z priorít. Horehronie musí stavať na tradičnej kultúre. To je budúcnosť tohto regiónu – spojiť kultúru a prírodné prostredie do jedného celku. Zápis do zoznamu UNESCO by tomu mal pomôcť.“

Špecifický viachlasný spev v regionálnej interpretácii pretrval na Horehroní aj zásluhou mužských a ženských speváckych skupín. Túto tradíciu si dodnes udržali v Polomke, Závadke nad Hronom, Heľpe, Pohorelej, Šumiaci, Telgárte a vo Vernári, kde pôsobia folklórne súbory dospelých, ale aj detí. Zviditeľniť sa ho podarilo aj v rámci folklórnej šou Zem spieva, kde folklorista Jaroslav Bodnárik vystúpil ako súčasť súboru Horehronskí chlopi. V relácii v ich podaní odznela aj najznámejšia viachlasná skladba regiónu – pieseň Na Kráľovej holi zo Šumiaca.

Na otázku, či má táto forma spevu šancu prežiť aj v budúcnosti, si však Bodnárik aj napriek čerstvému úspechu odpovedať netrúfa: "Všetko ukáže budúcnosť. Horehronský viachlasný spev sme sa snažili čo najviac spropagovať a teraz očakávame, že to nejaké ovocie predsa len prinesie. Je dôležité, aby sa oň zaujímali aj mladšie generácie. Vidím to aj na svojej dcére, vie, o čom ten spev je, baví ju to, a to je pre mňa priorita. Aby sme to dokázali zachovať tak ako naši predkovia a mohli odovzdávať aj ďalším generáciám.“

Viachlasný horehronský spev sa v zozname UNESCO pridal k ďalším štyrom slovenským prvkom – fujare (hudobný nástroj a jeho hudba, 2005), terchovskej muzike (2013) a gajdošskej kultúre (2015). S tradičným bábkarstvom sa Slovensko zaslúžilo o zápis spoločne s Českou republikou v roku 2016.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #UNESCO #horehronský spev