Vplyv na ostatných umelcov, dĺžka a hĺbka kariéry, povaha tvorby, inovatívnosť či osobitosť štýlu a techniky. Aj to sú predpoklady na to, aby sa umelci dostali do siene slávy. Od vydania ich prvej nahrávky musí zároveň uplynúť 25 rokov. Tieto kritériá tento rok spĺňala nielen pätica šťastlivcov, ale aj zástup nominovaných kapiel a interpretov, medzi ktorými nechýbali Radiohead, Rage Against The Machine, Depeche Mode, Kate Bush, Eurythmics či LL Cool J.
Zatiaľ čo niektorí pokladajú uvedenie do Rokenrolovej siene slávy za veľkú poctu, iní sa od nej radšej dištancujú a neprikladajú jej žiadnu relevantnosť. Aktuálnym príkladom sú aj britskí Radiohead, ktorí sa už skôr vyjadrili, že v prípade ich zvolenia sa slávnostnej budúcoročnej ceremónie nezúčastnia. Rok čo rok sa vedú búrlivé debaty o tom, kto by mal získať reprezentatívne miesto v dejinách rockovej hudby a rok čo rok sa líšia aj názory na to, či Rokenrolová sieň slávy už nie je len samozvaným „porotcom“, ktorého hlas si už aj tak nikto neváži. Je však skutočným cieľom siene slávy vyvoliť len pár rýb v obrovskom mori zvanom rokenrol?
Nadácia Rokenrolovej siene slávy vznikla v roku 1983 na popud zakladateľa hudobného vydavateľstva Atlantic Records Ahmeta Erteguna. Význačných umelcov začala oceňovať už v roku 1986, no zatiaľ im patrilo len miesto v pomyselnej sieni, pretože tá kamenná ešte nemala svoj domov. Uchádzali sa u ňu viaceré mestá, okrem iných Philadelphia či New York City, no nakoniec vyhral Cleveland v štáte Ohio. Tam na brehu rieky Erie vznikol pôsobivý komplex budov, pod ktorý sa podpísal čínsko-americký architekt I. M. Pei. Ako sám tvrdil, atypicky riešený návrh mal za cieľ reflektovať duch nespútaného rokenrolu.
Budovu otvárali 1. septembra 1995, pričom slávnostnú pásku prestrihávali za prítomnosti takmer desaťtisícového davu okrem iných aj vdova po Johnovi Lennonovi Yoko Ono či americký spevák a hudobník Little Richard. Už o deň neskôr sa na vedľajšom štadióne uskutočnil veľkolepý koncert s hviezdami ako Bob Dylan, Little Richard, Johnny Cash, Aretha Franklin, James Brown, The Kinks, Martha Reeves & The Vandellas, Bon Jovi, Sheryl Crow či Iggy Pop, ktorému sa prizeralo 65-tisícové publikum. Pre zakladateľov siene slávy to bol úspešný štart, no vtedy ešte netušili, že sa po troch dekádach budú musieť vysporiadavať s krízou stredného veku.
Ako nedávno pre magazín Variety napísal jeden z hlasujúcich členov Roy Trakin, v čase, keď sieň vznikala, nikto nepochyboval o tom, čo je skutočný rokenrol. No rovnako, ako sa rock sformoval zo žánrov ako pop, blues, džez, swing či R&B, aj z neho postupom času vzniklo množstvo subžánrov. „Ako sa definícia rocku postupom času rozširovala, začalo byť čoraz ťažšie určiť, kto sa do Rokenrolovej siene slávy hodí alebo nie. Tohtoročné hlasovanie bolo perfektným príkladom tejto dilemy: zoznam siahal od Judas Priest po Sister Rosetta Tharpe, od Radiohead po LL Cool J či Kate Bush až po The Zombies. Nie je ťažké nájsť problémový bod. Rokenrol jednoducho znamená pre každého niečo iné,“ podotkol Trakin.
Podľa iných názorov však sieň slávy rozhodne nie je len o ich členoch. Podobný názor zastáva aj člen nominačnej komisie Alan Light. „Pre mňa sieň ponúka jedinečnú príležitosť predstaviť históriu hudby v jej celkovom kontexte. Je to šanca, ktorá sa nikde inde nenaskytá, zachytiť príbeh zvuku, hnutí a kultúry, ktorá sa posledných 60 rokov neustále posúvala a menila, no zachovala si isté spoločné témy – nezávislosť, vzdor k autoritám či neustály vývoj,“ poznamenal minulý rok pre noviny HuffPost. Dôležitú úlohu pre neho zohráva aj množstvo spisov a archívov, ktoré sú súčasťou múzea a tvoria bohatý archív pre nadšencov hudby.
Zatiaľ čo sa fanúšikovia vášnivo sporia na sociálnych sieťach a spochybňujú každoročný výber umelcov, clevelandské múzeum sa neustále teší obrovskej popularite. Od jeho otvorenia jeho bránami prešlo už viac ako 10 miliónov zvedavcov.
