Recenzia: Björk pozýva na dlhú cestu k zmiereniu

Ani v zidealizovanej krajine ako Island neuhrádza zdravotná poisťovňa zázračný liečebný pobyt na pritom takú bežnú diagnózu, akou je zlomené srdce. Svoje o tom vie aj speváčka Björk, ktorá sa z ťažkého rozchodu musela pred troma rokmi vyspievať na nahrávke Vulnicura. Za celkovým vyliečením však napokon musela z krajiny ohňa a ľadu predsa len vycestovať až do ďalekých pralesov utopistických trópov. Svoju cestu k zmiereniu zaznamenala na svojom poslednom albume Utopia.

07.01.2018 09:00
debata
Speváčka Björk na vizuáli svojho posledného... Foto: One Little Indian Records
Björk Utopia Speváčka Björk na vizuáli svojho posledného albumu Utopia.

Desiata štúdiovka Utopia, ktorá koncom novembra vyšla na labeli One Little Indian Records, má bezprostredne nadväzovať na speváčkin predchádzajúci album. Pokým však nahrávka Vulnicura odrážala pocity bolesti a ťažoby z odcudzenia blízkej osoby, novinka má byť útočiskom, kde sa všetko opäť vracia do pôvodnej rovnováhy. Nič však nie je zadarmo, a preto ani tentoraz nejde o vyslovene pozitívny album. Zaručeným tromfom islandskej víly je však pocit spolupatričnosti a nefalšovaného súcitu, ktorý citlivo formuje u poslucháčov a okamžite ich láka na svoju stranu. Tým nakoniec nezostáva nič iné, ako jej držať palce.

Štrnásťskladbový opus pozýva na viac ako 71-minútovú prechádzku do speváčkinej mysle. Ako spieva v piesni Claimstaker, „tento les je vo mne“ a poslucháč sa tak môže dať celkom pohltiť obrazotvornosťou, ktorú tento intímny ekosystém ponúka. Utopia v tomto smere skutočne evokuje výlet do zázračnej krajiny, ktorý Björk len umocňuje zvukmi napodobňujúcimi rozbujnenú faunu a flóru. Ako naznačuje už vizuál albumu, stáva sa avatarom, ktorý hľadá spätosť nielen v organických formách života, ale aj umelých bytostiach, ktoré by ožiť chceli.

Namiesto sláčikov, ktoré poznamenali atmosféru Vulnicury, tentoraz dominuje flauta či harfa. Björk ich v aranžmánoch často fragmentalizuje a svojím spevom sa s nimi snaží nadviazať dialóg. Utopia tak viac ako klasický hudobný album pripomína rozsiahlu lyrickú báseň, ktorá má význam a silu, keď je čítaná ako celok. Dominujúcim prvom je opäť speváčkin hlas s typickým frázovaním. S jeho pomocou vytvára prevažne jednoduché melodické motívy, ktoré postupne vrství a rozvíja do komplexnejších kompozícií.

Ako neživý element do hry výrazne vstupuje aj elektronika v réžii venezuelského producenta Arcu, jediný prvok, ktorému sa Björk a jej suverénny prejav ochotne podriaďujú. Príkladom je aj krásna poéma o strate – skladba Losss, kde sa speváčka plne oddáva hudbe a vzdáva sa aj tradičných hlasových ozdôb. V ďalšej piesni Courtship ju zase rezké bíty akoby vyzývali do tanca. „Les“ sa snaží zo všetkých síl. Svoju paniu chce predsa uzdraviť.

Björk si na poslednom albume vytvorila utopistický svet, v ktorom panuje zblíženie a porozumenie. Ako stav mysle je však táto zidealizovaná krajina oveľa reálnejšia ako v akejkoľvek fyzickej podobe s presne vytýčenými hranicami. A čo je možno dôležitejšie, nápomocná môže byť aj ďalším, ktorí sú ochotní do nej vstúpiť. S každým jednotlivcom sa utópia zväčšuje.

Hodnotenie Pravdy

4 a pol hviezdičky z 5

Björk: Utopia
One Little Indian Records/2017

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Björk #Vulnicura #Utópia #Arca