Žiaden hudobný fanúšik nemohol v čase najväčšej slávy MTV prehliadnuť videoklipy s mladou charizmatickou speváčkou, ktorým okrem samotnej vizuálnej stránky dominoval špecifický hlas s ľahkosťou prechádzajúci z krištáľovo čistých polôh k naliehavým „chrapľákom“. Hlas Dolores O'Riordanovej so silným írskym prízvukom, ktorý v dikcii občas jemne pričuchol k jódlovaniu, sa stal pre mladú speváčku poznávacím znamením a viac-menej ju „odsúdil“ na úspech. To všetko dopĺňal zjav punkerky s kratučkými vlasmi, ktorý ju katapultoval medzi elitu alternatívnej scény. Napriek svetlám reflektorov a sláve však chlapčenský imidž nikdy nebol len prvoplánovou snahou šokovať, jednoducho len vyplynul z jej prirodzenosti.
Sama medzi chlapcami
Rodáčka z írskeho Limericku vyrastala v mnohopočetnej rodine. Okrem jednej sestry mala päť bratov a už odmala bola zvyknutá skôr na mužskú spoločnosť. Svojim bratom v kútiku duše vždy tak trošku závidela. Nepáčilo sa jej, že sa ako žena musí obliekať do pekných šiat a byť poslušná, pričom muži si pozornosť ľahko získali už len samotným faktom, že sú muži. Už v škole sa preto rozhodla skladať prvé piesne, a verejnosť, zatiaľ len malý okruh, začala objavovať obrovský talent. Keď prišla ponuka ísť na konkurz do miestnej chlapčenskej kapely, ani na chvíľku nezaváhala. „Kapely v Limericku robili len cover verzie, takže keď som stretla kapelu The Cranberry Saw Us, bola som okamžite očarená: chceli skladať vlastné piesne. Nevedeli naozaj hrať, čo im len pridávalo na šarme,“ spomínala si minulý rok na začiatky speváčka pre britský The Guardian.
„Ich skladby mi v tom čase neboli až tak po chuti, ale videla som tam potenciál,“ priblížila O'Riordanová pre magazín Rolling Stone ešte v roku 1995 svoju motiváciu ísť na konkurz. „Bolo to pre mňa ľahké. Vedela som, že napriek tomu, aký bude ich prvý dojem, v minúte, ako otvorím ústa, budú unesení.“ Mala pravdu. Stačil len moment a prítomní pochopili, že pred nimi stojí nová speváčka. V tom čase ešte netušili, že sa im tínedžerka čoskoro začne miešať aj do hudby, kam bude pretláčať vlastné autorské nápady.
Krátko po prvom stretnutí doniesla na skúšku kapely text k piesni Linger. V osobnom texte rozprávala o chlapcovi, ktorý ju na diskotéke odmietol a ako 17-ročné zronené dievča sa s touto skúsenosťou musela vyrovnať cez hudbu. „Ako tínedžerka som sa cítila neatraktívna. Mama mi nedovolila nosiť mejkap. Pokým sa všetci moji priatelia obliekali atraktívne, chodili do solárií, ja som stále bola to ochraňované, nemotorné dievča v ružových kvetinkových šatách so stuhami vo vlasoch, ktoré hralo na organe v kostole. Mama mi kupovala oblečenie, takže na prvé fotografovanie Cranberries, ako sa skupina vtedy už volala, mi Noel (Noel Hogan, gitarista kapely, pozn. red.) doniesol outfit a pár martensiek. Aj keď mi boli veľké, obula som si ich. Zrazu som vyzerala ako ,nezávisláčka‘,“ priznala pre Guardian.
Zvesti o novej kapele sa postupne rozšírili aj za hranice rodného Limericku. Keď Cranberries koncertovali na miestnej univerzite, prišli sa na nich pozrieť aj hľadači talentov z Londýna. Záujem začali postupne prejavovať aj veľké vydavateľstvá, no bol to práve Stephen Street, bývalý producent kapely The Smiths, ktorý si uvedomil ich skutočný potenciál. Cranberries podpísali kontrakt a v roku 1993 vydali debutový album Everybody Else Is Doing It, So Why Can't We?, silne poznačený autorskými textami Dolores O'Riordanovej. Nasledovalo veľké turné, ktoré malo podľa Streeta na kapelu určujúci vplyv. Ako Street píše v spomienke na speváčku pre Rolling Stone, keď speváčku videl po prvý raz na pódiu, vyzerala ešte veľmi neistá a vyhýbala sa pohľadom do publika. Až turné ju podľa jeho slov zocelilo: „Vädnúcu fialku zrazu nahradila silná rozhodná líderka, ktorá sa dokáže pozrieť divákom do očí a povedať ,pozrite sa na mňa, počúvajte ma‘. Bola to neuveriteľná premena.“
Zombie a revolučný duch
Nadobudnuté sebavedomie sa prejavilo aj na nasledujúcom albume No Need To Argue (1994), ktorý namiesto sladkých balád poznamenala temnejšia a búrlivejšia atmosféra. Pokým debut predstavil kapelu svetu, bol to práve tento album s hitom Zombie, ktorý z nich spravil superhviezdy. Zombie sa stala vlajkovou piesňou Cranberries. Jej sila okrem samotnej hudby a spevu spočíva v smutnej udalosti, s ktorou sa v nej O'Riordanová vyrovnávala. Text je inšpirovaný novinovým článkom, ktorý hovoril o dieťati zabitom bombou nastraženou Írskou republikánskou armádou. „Pamätám si, že sme vtedy boli na turné vo Veľkej Británii a táto smrť ma skutočne zobrala,“ spomínala speváčka minulý rok pre magazín Team Rock. „Bola to asi najagresívnejšia skladba, akú som kedy napísala. Pieseň Zombie bola celkom iná ako tie, ktoré som robila predtým.“
Cranberries boli na vrchole slávy, ktorú pozvoľna udržiavali aj ďalšie nahrávky ako To The Faithful Departed, Bury The Hatchet či Wake Up And Smell The Coffee. V roku 2003 speváčka ukončila s kapelou spoluprácu. „Boli sme už dosť unavení, chceli sme sa posunúť ďalej a venovať sa iným projektom a takisto svojim rodinám. Vedeli sme však, že sa chceme raz s Cranberries na pódiá vrátiť,“ povedal v rozhovore pre české Metro gitarista Noel Hogan. Dolores O'Riordanová si medzitým vyskúšala aj sólovú kariéru, no v roku 2009 sa skupina opäť zjednotila. Speváčka pracovala až do svojich posledných dní, aj keď minulý rok verejne priznala, že trpí bipolárnou poruchou. V čase úmrtia v Londýne nahrávala nové piesne.
Práve po comebacku Cranberries po prvý raz v roku 2012 navštívila aj Slovensko. Kapele vtedy predskakovala slovenská speváčka Katka Knechtová, ktorú k írskej hudobníčke prirovnávali. „Som z toho skutočne smutná. Je to kapela, ktorá ovplyvnila aj mňa. Speváčka, ktorú som mala veľmi rada, pretože bola výnimočná a sama sebou. Navyše som mala možnosť sa s ňou osobne dvakrát stretnúť v Bratislave a Prahe. Je mi to veľmi ľúto,“ reagovala Katka Knechtová na jej nečakané úmrtie.
