Ja a ranné vtáča? Prvá otázka speváka Adama Ďuricu, ktorý prišiel na raňajky s fanúšikmi do Pravda cafe, celkom pobavila. „Typ do ranných vysielaní určite nie som. Dokonca som na jedno ani neprišiel, ale nie preto, že by som nechcel, ale jednoducho som zaspal. Celkovo, medzi muzikantmi asi veľa ranostajov nie je, sme noční vtáci,“ opísal Ďurica, pre ktorého má noc svoju atmosféru: „Všade je pokoj a človeku vtedy napadajú celkom iné myšlienky. Nemálo mojich pesničiek vzniklo uprostred noci.“ Raňajky o deviatej s moderátorom Romanom Bombošom však v pondelok stihol.
Trpezlivý pingpongista
Dnes má Adam Ďurica na poličke tri sošky OTO, Slávika pre objav roka a jeho skladby patria k najhranejším. Na svoj muzikantský úspech si však čerstvý tridsiatnik počkal dlhých desať rokov. Zlom prišiel v roku 2014, keď sa do rádií dostali skladby Mandolína a Neľutujem. „Ja som pingpongista a hoci je to rýchly šport, naučil ma trpezlivosti. Aj preto som tých desať rokov vydržal čakať,“ opísal a pokračoval: „Ale nechcem tým povedať, že som sa trápil. Nezožieral ma pocit, ktorý by mi hovoril, že ak mi niečo za tri-štyri roky nevyjde, končím.“
Na prvý týždeň, keď sa do rádií dostala skladba Neľutujem, si Ďurica spomína dodnes. „Asi po piatich dňoch, ako skladba vyšla, sme hrali prvý koncert a ľudia ju už poznali od A po Z, aj s refrénom, vedeli ju odspievať za mňa. Vtedy som pochopil, že sa stalo niečo veľké.“
Keď znie gitara obyčajne
Aj všedná gitarová skladba môže dostať na mandolíne celkom iný náboj. A to bol prípad jeho ďalšej úspešnej skladby. „Mal som pesničku, ktorá bola na gitare veľmi všedná. Len tak som ju skúsil zahrať na mandolíne a zrazu som počul úplne niečo nové, ten nástroj človeka vedie k iným farbám, ktoré následne využije.“ Skladba mala pracovný názov Mandolína Song. „Potom som ho zmenil na Mandolína, čo sa mi zdalo tak iritujúco nevšedné.“ Skladba sa k Ďuricovi doslova prilepila a fanúšikovia si ju s ním spájajú o čosi viac ako s Neľutujem. „Akceptujem to a dnes už na koncert bez mandolíny ísť nemôžem.“
To je nový Ďurica?
Aktuálne prichádzajú k spevákovi noví textári ako Sima Martausová či Stanislav Štepka. „Z môjho pohľadu mám za sebou úspešné obdobie, ktoré má nejaké rukopisy – textársky rukopis Vlada Krausza a môj hudobný. A práve svoj rukopis by som rád zmenil. Toho, čo bolo, som sa už nabažil a nemyslím to nijako negatívne,“ opisuje a dodáva: „Teraz chcem sám seba potešiť a prekvapiť. Možno by som vedel urobiť ďalšiu pesničku – typickú ,ďuricovku', ale mám chuť priniesť niečo odlišné. Také, aby si ľudia povedali: ,Počul si už nového Ďuricu? To je nejaké iné'.“ Práve z tohto dôvodu oslovil nový okruh ľudí. „Potrebujem spoluprácu s niekým, kto ma dokáže inšpirovať a zaviesť hudobne na iné miesto. Moje nové texty aj pesničky sú vyzretejšie, dospelejšie a sú na iné témy. Potrebujem nakŕmiť svoju dušu, a to, čo v nej je, chcem dostať von.“
Nové texty sú ,šmrncnuté' folklórom. „V našich ľudových pesničkách sú príbehy. Je v nich jednoducho vypovedané o láske, zrade, bolesti a cítiť v nich autentickosť. A to je vec, ktorú sa snažím dostať do mojich nových skladieb.“ Jedným z textov, ktoré mu napísala Sima Martausová, je Holubička. „Je to krásna pieseň o vzťahu. Ja síce piesne o vzťahoch mám, ale táto je iná tým, že dostala vďaka folklóru celkom odlišný nádych. Ide o ten spomínaný impulz, ktorý chcem ďalej rozvíjať.“
Raňajky s osobnosťami z oblasti kultúry, športu či spoločenského života budú v Pravda cafe na Trnavskej ceste 39/A v Bratislave každý druhý pondelok o 9. h. Hosťom ďalších raňajok 26. 2. bude Alena Heribanová.
