Joan Baez sa rozlúčila. Prísľub zmeny však ostáva

30.03.2018 19:07

Od prvého momentu to bol rovnocenný vzťah. Joan Baez v roku 1989 nechala v Bratislave kúsok zo seba, kúsok Bratislavy si, naopak, odniesla v spomienkach so sebou. Keď preto prišiel čas rozhodnúť, aké miesta americká folková speváčka a aktivistka navštívi počas posledného turné Fare Thee Well, metropola Slovenska nesmela na zozname chýbať. Aj keď sa časy od jej prvej návštevy zmenili, intenzita pocitov, ktoré vo štvrtok večer naplnili sálu bratislavského Istropolisu, mala rovnako bezčasú a trvalú príchuť.

Joan Baez odohrala v Bratislave svoj posledný...
Joan Baez odohrala v Bratislave svoj posledný slovenský koncert. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

V prítmí sály, ktorá na vlastnú škodu nezúčastnených nebola celkom vypredaná, stojí na scéne niekoľko mikrofónov, bicie, klavír a množstvo gitár. Čoskoro sa k nim bez okázalých gest pridáva útla žena s krátkymi striebornými vlasmi, ktorú zhora osvecuje len bodové svetlo. Joan Baez spieva piesne o láske, o živote, a kým sa každá skladba pod jej rukami mení na samostatný manifest, jemné záblesky z gitary prenikajú do publika a odraz svetla sa náhodne objavuje na tvárach divákov. Spoločne s dojatím. Baez na nich hľadí s láskavým, no zároveň večne sa spytujúcim výrazom. Sama už tuší, že odpovede ležia väčšinou na miestach, kde k nim len ťažko natiahnuť ruku. „Poletujú niekde vo vetre,“ pomáha si skladbou Blowin' in the Wind od Boba Dylana.

Hudobníci, najmä tí, ktorí na scéne pôsobia viac ako 55 rokov, sa počas rozlúčkových koncertov niekedy snažia na malom priestore zhromaždiť a zdôrazniť to najlepšie z ich kariéry. Ak ich výkon navyše už nie je ideálny, čo je s vyšším vekom celkom prirodzený stav, od drobných chybičiek krásy lišiacky odpútavajú pozornosť snahou o veľkoleposť, množstvom efektov či použitím archívnych záberov. Megalomanstvo však, paradoxne, zážitok z koncertu znižuje a namiesto skutočného precitnutia vzbudzuje skôr úsmev. Nebol to však prípad Joan Baez, ktorá so svojou kapelou pripravila pre bratislavské publikum komorné, no o to silnejšie a vrelejšie vystúpenie. Všetko, čo potrebovala, mala totiž so sebou – mala gitaru, stále silný hlas a okolo ľudí, ktorý jej hlas vypočuli.

„Viete, že na Bratislavu mám mnoho spomienok. Som rada, že som späť. Keď som tu bola v roku 1989, snažila som sa vtedajšej vláde narobiť toľko problémov, koľko sa len dalo,“ spomínala Baez s úsmevom na koncert Bratislavskej lýry, kam prepašovala aj mnohých disidentov. Okrem iných aj Václava Havla, s ktorým ju podľa jej slov spájalo dlhotrvajúce priateľstvo. Kto predpokladal, že týmito slovami Baez premostí aj k aktuálnej spoločenskej situácii na Slovensku, predpokladal správne.

„Túto pieseň by som chcela venovať protestujúcim davom na Slovensku. Určite viete o tom, že v USA sú takisto protesty. Iniciovali ich stredoškoláci, mladí ľudia, ktorí sa usilujú o to, aby dostali zbrane zo škôl. Vytvorili skutočné hnutie a verím, že vy takisto. Pre ľudí, ktorí to naozaj chápu, proti korupcii a pre slobodné médiá, pre život a proti smrti – preto všetko budem spievať nasledujúcu pieseň,“ vyjadrila hudobníčka podporu iniciatíve Za slušné Slovensko, s ktorej predstaviteľmi sa po koncerte aj stretla. Následne v jej podaní odznela Dylanova skladba Times They Are A Changing. Aj keď publikum zostalo mierne zaskočené, po skladbe nasledoval obrovský potlesk. Baez však mala prichystané ešte jedno prekvapenie. S pohľadom na hárok papiera zrazu začala spievať slovenskú hymnu.

Koncertný repertoár Joan Baez tvorí množstvo protest songov, ktoré definovali turbulentné časy. Je však vzácnym momentom, ak sa skladbou, ktorá túži po zmene, stane národná hymna. Baez sa v tomto prípade inšpirovala spevákom Jurajom Benetinom, ktorý hymnu spieval na záver protestov. Aj keď v jej prípade bol prejav trošku nedokonalejší, pomohlo jej publikum, ktoré hymnu spievalo postojačky. Že sa v tej chvíli deje niečo mimoriadne, mohli zachytiť aj mnohí cudzinci, ktorí nečakanú situáciu zvedavo sledovali. Zrejme vtedy, na rozdiel od ostatných, ešte netušili, že sú svedkom ďalšieho pamätného momentu.

Joan Baez vždy bojovala za spravodlivosť na viacerých frontoch. To však nikdy nezatienilo fakt, že je nesmierne talentovanou hudobníčkou. Ide o jej životné voľby, ktoré nerozlučne patria k sebe. Sama o sebe vyhlasuje, že keď vyjde na pódium, už nepíše históriu, ona je história. Kto navštívil jej štvrtkový rozlúčkový koncert, zrejme pochopil, čo tým speváčka myslela. Spolu s ňou totiž stoja na pódiu všetky skutky, ktoré počas života vykonala a ktoré tiež ovplyvnila. Neviditeľné nitky, ktoré sa postupne ťahajú časom, sa zrazu pretínajú v momente, keď začína spievať. Takýmto epicentrom sa na hodinu a pol stala aj Bratislava, ktorá si na koncert Joan Baez bude ešte dlho pamätať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Za slušné Slovensko #koncert #Joan Baez #Istropolis
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk