Špeciálny program pri tejto príležitosti pripravuje aj record shop Vinylové platne v Bratislave, ktorý je oficiálne zaregistrovaný pod hlavičkou RSD. Jeho majiteľ Jozef Pešta je nielen predajcom vinylov, ale aj ich dlhoročným zberateľom. „Prvý kontakt s RSD som mal asi 6–7 rokov dozadu, keď som sa zaujímal o niektoré špeciálne vydania. V tom čase boli pre mňa ako zberateľa zo Slovenska nedostupné, distribuovali sa viac-menej len v USA alebo vo vybraných obchodoch v Anglicku. Medzitým som začal platne predávať a keďže sa tento sviatok opakoval každý rok, snažil som sa dotiahnuť ho aj na Slovensko,“ približuje Pešta s tým, že k úspechu mu nakoniec dopomohli dobré referencie od dodávateľov.
Ako zberateľ si medzi tohtoročnou ponukou exkluzívnych nahrávok našiel okamžite niekoľko obľúbencov: „Osobne ma potešilo, že vychádza výber od kapely Madness. Výberovka predstavuje B-strany singlov. Ide o pesničky, ktoré sa už síce nachádzali na niektorých vinylových nosičoch, ale teraz prvý raz vychádzajú ako ucelená zbierka. Piesne boli vybrané z raného obdobia kapely, keď hrali ešte ska. Je to presne to, čo som počúval ako tínedžer. Ďalej vychádza veľmi špeciálny set malých 7-palcových singlov od spoločnosti Trojan Records. Je to spoločnosť, ktorá vo Veľkej Británii koncom 60. rokov vytvorila prvé veľké reggae vydavateľstvo.“
Predajňa Vinylové platne má na sobotu pripravený aj sprievodný program v podobe živých koncertov či autogramiád s kapelami. Zahrajú napríklad Vlado Nosáľ zo skupiny Queer Jane, Jerguš Oravec či Tomáš Sloboda. V Bratislave sa do programu RSD neoficiálne zapája aj predajňa Wegart, ktorá okrem zaujímavých titulov ponúkne napríklad aj koncert producenta Stroona či diskusiu o hudobnej publicistike.
Do prvého ročníka RSD sa v roku 2008 zapojilo len niekoľko menších obchodíkov v USA a Anglicku, neskôr sa z neho stal celosvetový fenomén. „RSD vznikol na podporu predaja v kamenných predajniach. Na začiatku pod túto hlavičku spadali len nezávislí vydavatelia. Kapely, ktoré tieto tituly vydávali, boli väčšinou lokálne. Neboli tam žiadni svetoví hráči či hviezdy. Ale za posledné roky to nabralo veľký spád. Postupne sa pridávali väčšie spoločnosti ako Sony, Warner Music či Universal a aj veľké kapely. Tento sviatok sa stále rozrastá. Nejaké základné pravidlá však, samozrejme, stále má. Tituly by sa mali predávať výlučne 21. apríla,“ približuje Pešta špeciálny deň, ktorý si medzičasom získal aj odporcov. Tí kritizujú práve to, že si ho podchytili veľké značky, a ide tak proti svojej filozofii. Prípadne, že nezávislý hudobný trh by mal rásť počas celého roka.
Čo sa týka veľkých vydavateľstiev, už minulý rok spoločnosť Sony oznámila, že sa vracia k vinylom. Časť z titulov na nich – spolu s CD nosičmi a digitálnymi formátmi – vychádza od tohto marca. S prekvapivými výsledkami prišiel aj prieskum asociácie Recording Industry Association of America. Podľa neho sú príjmy z predaja fyzických nosičov po prvý raz od roka 2011 vyššie ako pri digitálnom sťahovaní.
Aj keď hudobný priemysel aj naďalej valcujú streamingové spoločnosti, podľa Peštu to znamená zmenu v chuti zákazníkov: „Sťahovanie hudby bolo veľmi zaujímavé v prvopočiatkoch. Prístup k hudbe sa zdal byť veľmi jednoduchý. Sťahovaná hudba, ktorá sa počúvala cez slúchadlá, mala kvalitu zodpovedajúcu nárokom jej poslucháčov. Paralelne s tým existovala aj hudba, ktorá sa mala kupovať. To, že sa hudba začala sťahovať, sa rozšírilo aj kvôli klasickému pirátstvu, keď sa súbor jednoducho našiel na internete. Čo sa týka fyzických nosičov, je to trošku iné. Pri počúvaní hudby zohráva veľkú úlohu emócia, ktorá počúvanie sprevádza. Musíte si nosič zobrať do ruky, musíte ho očistiť, položiť na gramofón… Je takmer nevyhnutné, aby ste aktívne počúvali, pretože platňa má len nejakých 20 minút. To je dĺžka záznamu, ktorá sa všeobecne zmestí na jednu stranu. Potom už musíte platňu otočiť. Fyzický nosič má človek uložený v archíve, ošetruje obal, ktorý zase balí do špeciálnych PVC obalov. To sú všetko atribúty vinylových platní a odlišujú ich od digitálnych formátov. Čo sa týka kvality, osobne si myslím, že dobre urobená digitálna nahrávka môže pri slušnej aparatúre znieť aj lepšie ako vinyl. Ale vinylová platňa hrá natoľko dobre, že nároky dostatočne uspokojuje.“
