Známi bratislavskí punkeri odohrajú počas víkendu 11., 12. a 13. mája v štyroch rómskych osadách na východe Slovenska sériu koncertov doplnenú o bubnové vystúpenie samba-bandu Bomba. „Niekto môže namietať, že sme naivní, hlúpi, že my z Bratislavy sme nikdy nezažili na vlastnej koži ťažkosti spolužitia obyvateľov osád a majoritnej spoločnosti. Vlastne nám môže namietať hocičo a veríme, že mnohí takí aj budú. Je nám to úprimne fuk,“ napísali vo svojom oficiálnom vyhlásení členovia kapely.
Podľa gitaristu Mateja „Datru“ Víta je cieľom turné najmä poukázanie na neriešený problém, ktorého následky sa dlhodobým nezáujmom zo strany štátu len zhoršujú: „Chceme upozorniť na veľkú chudobu najnižších sociálnych vrstiev, na problémy ich spolužitia s majoritným obyvateľstvom, ale aj na predsudky, rasizmus a nacionalizmus, ktoré sa vezú v tesnom závese. Niektorí ľudia nám to vyčítajú. Píšu nám, prečo ideme hrať pre cigánov, no neuvedomujú si, že sa to týka aj ich. Nemôžeme problémy ignorovať, nechať ich žiť odrezaných od okolitého sveta. My nepoznáme riešenie a ani ho neponúkame, len chceme spoločnosť vyzvať, aby sa začala zaujímať. Nie je to, samozrejme, nič nové, no chceli sme aspoň tou troškou – v rámci toho, čo zmôžeme ako hudobná skupina – dostať túto tému opäť do popredia.“
Kapela si veľmi dobre uvedomuje, že riešením nie je ani umelé zidealizovanie ľudí z osád. „Nebudeme tvrdiť, že všetci sú skvelí a ukazovať ich len v dobrom svetle. To nie je pravda a o to nám ani nejde. No segregácia nepomôže, veci sa môžu pohnúť vpred len vzájomnou komunikáciou a cielenou prácou s tými skupinami ľudí. Aj pre prehlbovanie rozdielov medzi osadami a okolitým svetom naberá na sile rasizmus a predsudky. Celé je to začarovaný kruh,“ tvrdí Vít.
Interakcia je vítaná
Pôvodne sa členovia skupiny chceli postaviť k turné naozaj punkovo a spontánne. Štyri koncertné miesta mali byť viac-menej výsledkom náhodného výberu. Neskôr si uvedomili, že bude predsa len lepšie spolupracovať s niekým, kto toto prostredie pozná lepšie. „Najskôr sme chceli turné odštartovať v Plaveckom Štvrtku neďaleko Bratislavy, no miestni sociálni pracovníci sa toho zľakli. Nepochopili, o čo nám presne ide. Cez jednu známu sme získali kontakt na sociálnu pracovníčku z Prešova, ktorá nám odporučila osady na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji. Ona je vlastne takým prostredníkom medzi nami a osadami,“ približuje gitarista, ktorý si od cielenejšieho výberu sľubuje najmä uvoľnenejšiu atmosféru.
Foto: Michaela Gedaiová
Správne punkové nasadenie však koncertom rozhodne chýbať nebude. Kapela bude počas turné fungovať ako samostatná mobilná jednotka. Na cesty si berie aj generátor, ktorý bude vyrábať elektrický prúd. S čo najmenšou aparatúrou odohrá ako skupina RozpoR asi polhodinový set, zvyšok koncertu bude patriť bubnovaniu a voľnej zábave. Práve pri druhej časti Matej Vít očakáva aj väčšiu interakciu s obyvateľmi osád: „Mám pocit, že spontánna bubnovačka bude bližšia ich hudobnému vkusu a dúfam, že sa aj sami zapoja. Punk je predsa len orientovaný na iné publikum, no keďže sme punková kapela, zahráme aj to.“ Ako kapela zdôrazňuje, na koncertoch sa nebude vyberať žiadne vstupné a náklady si hradia výlučne z vlastného vrecka.
Viac punku, menej xenofóbie
Skupina RozpoR, ktorá vychádza zo žánrov ako Oi!, hardcore a punk s presahmi do ska či reggae, vznikla v roku 1999 ako reakcia na absenciu podobných formácií na Slovensku. Kapela je striktne antifašistická a snaží sa propagovať militantnosť punkového hnutia či spojenectvo skinhedov a punkáčov. Vo svojich textoch tiež kritizuje negatívne aspekty spoločnosti či politický systém. Ako zvykne vtipkovať Matej Vít, chcú, aby sa Slovensko podobalo skôr na Dánsko, nie na Rusko.
Kritike sa však nevyhýbajú ani v rámci slovenskej punkovej subkultúry. Xenofóbne vyjadrenia speváka Koňýka zo Zóny A Vít ostro odsudzuje: „Vnímam to veľmi negatívne. Kedysi sme boli kamaráti, ale keď zmenil svoj postoj a začal obhajovať Kotlebu, naše kapely sa dostali do protikladu. To, čo hlása on, je v zásadnom rozpore s tým, čo hlásame my. Ale musím priznať, že punk, ktorý prezentuje on, má v celosvetovom meradle skôr menšinové zastúpenie. Je to skôr taký obskúrny divný smer, ktorý sa vyvinul vo východnej Európe.“
Turné po rómskych osadách je špecifickým projektom, no kapela má už obdobnú skúsenosť za sebou. Koncom leta 2015 odohrali koncert pre utečencov na hlavnej železničnej stanici vo Viedni, ktorá vtedy slúžila ako menší záchytný tábor. Ohlasy vraj boli úžasné a podľa Víta išlo o jeden z najlepších koncertov kapely. Výlety mimo komfortnej zóny sú podľa neho pre kapelu typické: „Myslím, že mne aj zvyšku skupiny je to vlastné. Sme dobrodružné typy, baví nás skúšať nové výzvy a vydávať sa do neznámeho prostredia. Možno aj preto sme išli do tohto projektu. Ak dopadne dobre, v čo pevne verím, sme otvorení v tom pokračovať aj naďalej.“
